Strach, ako dvere do neznáma
(Poselství Marie prostřednictvím Pamely Kribbe – Červen 2010)
(Poselství Marie prostřednictvím Pamely Kribbe – Červen 2010)
Ninka urobila pokračovanie k Pichnutiu do bubliny. Myslíme, že nastal čas pomenovávať veci pravými menami, zahodiť masky a byť tými, kým je nám dané byť.
V čo, koho, čomu a prečo veríme… a máme vôbec? 😀
Určite každý poznáme aspoň jedného človeka, ktorý si o sebe myslí, že je majster sveta, že je úžasný a dokonalý a pritom je neschopný, lenivý a bez akejkoľvek snahy posúvať sa vpred, nerobí mu problém druhým nadať, obviňovať ich, ohovárať a vylievať si na nich zlosť… Tento problém je všeobecne rozšírený a často rozoberaný. Nie…
Napadlo ma zopár vecí k Azodarianinému článku….
Naskytla sa mi otázka…. Koľko z toho, čo hovoríme je skutočne nezbytné povedať? Väčšina ľudí sa sťažuje, že som príliš tichá, že málo komunikujem, že so mnou nie je reč. Ale keď si s človekom nemáme čo povedať, tak predsa nebudeme len tak plytvať slovami, len aby reč nestála. Načo si míňať energiu na rozprávanie…