Od bolesti k rozhodnutí růst
Krásne napísané 🙂
zdroj/autor:
V určitej fáze si pri troche šťastia človek uvedomí,
že to vlastne nie je až také náročné,
byť človekom…
Pochopí, že je oveľa náročnejšie ním nebyť.
Príde na to,
že nie je až také ťažké byť šťastný,
že oveľa ťažšie je držať sa nešťastia
zubami-nechtami…
Uzrie, že to čo nás v skutočnosti trápi a sužuje,
je snaženie sa o úžasného človeka,
zatiaľ čo byť človekom je v skutku úžasné…
Veď zatiaľ čo byť sám sebou je nám úplne prirodzené,
to jediné čo nám spôsobuje utrpenie,
je neprirodzená snaha ísť po chodníku iných ľudí,
spievať piesne cudzie nášmu srdcu,
obliekať si šaty priúzke našej bezhraničnej bytosti…
Veď ani slnko sa nehrá na mesiac.
Takisto tma nehlása, že je slnkom.
Načo aj?
Tma je prekrásna. Svetlo nádherné.
Nechýba im absolútne nič.
A práve preto to celé
to neprirodzené naháňanie prirodzenosti,
to kričanie o tichu, klamanie o pravde,
premýšľanie o tom, aké je to nepremýšľať,
predstavovanie si stavu bez predstáv,
hranie sa na nehranie,
ego predstieranie stavu bez ega,
všetko to naháňanie sa kvôli zastaveniu,
sebatrýznenie za účelom nirvány,
bytosť krásna,
práve preto to celé stálo za hovno,
ak si sa nestal tým kým si už celú večnosť bol…
Sám sebou.
Veď len keď si sebou sám,
nikdy nie si celkom sám…
M.
Súvisiace články
