Existujú ľudia, ktorí sa objavia presne vo chvíli, keď sa vám rozpadáva život a všetko sa rúca. Keď ste slabí, zraniteľní, psychicky vyčerpaní alebo stratení či sklamaný zo života alebo nenaplnenej lásky. Prídu pokojne, ochotne, s otvorenou náručou a schopnosťou pomôcť tam, kde ostatní zmizli. Vtedy pôsobia na prvý pohľad ako niečo ľudsky vzácne. Ako človek, ktorého vám poslal samotný osud. Vypočujú vás, radia vám a upokojujú vás. A vy im začnete veriť. Úprimne. Pretože človek v bolesti sa prirodzene pripúta k tomu, kto mu podal ruku.
Lenže nie každá pomoc je nezištná. Niektorí ľudia totiž nepotrebujú, aby ste sa uzdravili. Potrebujú, aby ste zostali závislí. Potrebujú, aby ste ich stále potrebovali. Ich identita je postavená na úlohe záchrancu, na pocite vlastnej dôležitosti, ktorý získavajú z cudzej slabosti. Navonok pôsobia veľkoryso, obetavo a nesmierne empaticky, no v skutočnosti ich priťahuje vaša bezmocnosť, pretože práve v nej nachádzajú svoje miesto a význam.
Najnebezpečnejšie na tom je, že človek im začne byť zaviazaný. Keď vám niekto pomôže vo chvíli, keď padáte na dno, veľmi ľahko nadobudnete pocit, že mu niečo dlhujete. A niekedy mu potom dáte úplne všetko – svoju dôveru, lojalitu, čas, energiu, odpustenie, dokonca aj vlastnú slobodu rozhodovania. Nie preto, že by vás k tomu nútil, ale preto, že veríte v jeho dobré úmysly. Veríte, že všetko, čo robil, robil z čistej ľudskosti – toto je vrchol manipulácie!
Postupom času si však začnete všímať zvláštne veci. Keď sa vám začne dariť, keď sa pomaly staviate na vlastné nohy a prestávate byť stratení, niečo sa zmení. Namiesto radosti z vášho rastu prichádza ich nepokoj. Jemné podráždenie. Ironické poznámky, podceňovanie alebo zvláštne pripomínanie minulosti, aby ste nezabudli, kde ste kedysi boli a ako vám bolo. Ako keby ich váš posun dopredu netešil, ale ohrozoval. V čom? V ich nadradenosti a moci, ktorú mali keď ste vy boli tam hlboko dole.
A v skutočnosti ich ohrozuje váš posun vpred. Pretože ak sa uzdravíte, oni stratia svoju úlohu. Stratia pocit, že sú nenahraditeľní. Niektorí ľudia totiž nedokážu existovať bez toho, aby niekoho zachraňovali. Nie však preto, že sú takí dobrí, ale preto, že cudzia slabosť im dáva pocit vlastnej hodnoty. Vaše problémy sa stanú priestorom, v ktorom môžu hrať úlohu obetavého človeka, človeka, ktorý všetko znáša, pomáha a zachraňuje. A keď tieto problémy zmiznú, zmizne aj ich význam.
Preto sa niekedy stáva zvláštny paradox – človek, ktorý vás údajne najviac podporoval, začne byť nervózny práve vo chvíli, keď už jeho podporu nepotrebujete alebo nechcete. Môže vo vás vyvolávať pocit viny, nenápadne vám naznačovať, že bez neho by ste nič nezvládli, alebo dokonca vytvárať nové konflikty a problémy, aby vás opäť dostal do pozície slabšieho. Nie vždy vedome. Často si sami neuvedomujú, čo robia. Ale psychologický mechanizmus zostáva rovnaký – nepotrebujú vaše šťastie, potrebujú vašu závislosť. Sú na vrchole, keď vy trpíte.
Skutočne dobrý človek vás totiž nechce vlastniť cez pocit zaviazanosti. Skutočná pomoc smeruje k slobode a s tou súvisí aj odpútanie a nezávislosť. K tomu, aby ste jedného dňa stáli pevne na vlastných nohách a už nikoho nepotrebovali zachraňovať. Človek, ktorému na vás úprimne záleží, sa teší z toho, že rastiete, silniete a osamostatňujete sa, aj keby tým prišiel o svoje výnimočné miesto vo vašom živote.
Ten druhý však potrebuje, aby ste zostali trochu zlomení. Pretože bez vašej bolesti by sa zrazu musel stretnúť s vlastnou prázdnotou a nastaveným zrkadlom.
Ondrej Kubík, 2026
zdroj: Inštitút kriminálnej psychológie
