Posledný týždeň sa stretám s rovnakou tematikou. Aj u mužov, aj u žien. Možno je dobré zvedomiť témy aj pre Vás 😉
Posledné roky sme si čistili úrovne Ja Som – moja podstata, autentickosť + identita, ktorú sme získali počas života. Aktuálne sa utvrdzujeme v tom, či skutočne sme vo svojej energii, presvedčeniach a sile, alebo sa necháme spochybňovať kýmkoľvek, kto nám príde do života. Či zostaneme na novej ceste, alebo sa vrátime do vybehaných koľají.
Samozrejme, vždy je dobré mať rozumnú mieru pochybností. Ale nie toľko, aby sme popreli to, čo v sebe cítime ako svoju pravdu, svoje presvedčenie len pre to, aby … a tu je dôležité sa pozrieť, prečo ešte stále váhame a vraciame sa nazad, do starých presvedčení.
Čo nás núti vyhovieť ostatným?
Často je za tým oveľa viac než len „slušnosť“ alebo dobré srdce. Je tam strach zo straty lásky. Strach z odmietnutia. Pocit, že ak nebudeme vyhovovať, nebudeme prijatí.
A práve tu sa dotýkame veľmi hlbokej vrstvy. Do ktorej sa nám nechce, ale kde je konečne potrebné sa ponoriť a vytiahnuť z hĺbky to, čo radšej skrývame. Ochotu obetovať samých seba, len aby sme neboli sami. Strach zo samoty. Následne si človek často vytvára závislosť na ľudskej láske, uznaní, pochopení či sa ide utvrdzovať o dokonalom obraze seba samého. A keď sa tieto piliere začnú otriasať, začneme pochybovať sami o sebe.
A to je super, pretože už sa nedá, nevieme a konečne aj nechceme umlčiavať samých seba. Uvedomujeme si, že čím viac ideme proti sebe, tým viac prichádza únava, chaos, vnútorný tlak, niekedy až choroba alebo úplné vyčerpanie. Pretože energia sa míňa na udržiavanie masky, nie na život. Žijeme pre iných, nie pre seba.
Možno práve teraz prichádza obdobie, kedy sa učíme veľmi dôležitú vec: zostať v láske, ale neodísť od seba. Alebo: zachovávam lásku v duši bez ohľadu na to, čo sa okolo mňa deje. Som súčasťou všetkého, ale už bez potreby, aby ma to zomlelo. Viem rozlíšiť, kedy je to pre mňa „tak akurát“, a kedy je už dosť. Lebo už stačilo …
Už sme príliš unavení a už nepotrebujeme bojovať. Nepotrebujeme každému dokazovať svoju pravdu.
Už vieme, že viac nedokážeme zrádzať vlastné vnútro len preto, aby sme boli prijateľní pre druhých.
Už vieme, že naša sila, veľkosť a celistvosť nevzniká z tvrdosti a z programov „musím všetko vydržať“.
Už nemusíme. Nechceme.
Už si dovolíme púšťať.
Lebo vnútorný pokoj, spokojnosť je pre nás viac, ako staré programy (nutnosť vyhovieť, či byť tu pre všetkých nonstop a na 200%).
Pretože si uvedomujeme, že ak stratíme spojenie so sebou, postupne strácame aj životnú energiu. Vyhoríme, stratíme sa, nie sme. Skôr než k tomu dôjde, učme sa na chybách tých, ktorí pre toto všetko odišli. Minuli sa kvôli iným.
Buďme bdelými pozorovateľmi seba, svojich myšlienok a pocitov. Vnímajme čo sa deje okolo nás s otvorenou mysľou aj očami. Všetko slúži ako skúsenosť. A buď sa to, čo sa deje prežívame ako problém, trest, karmu, alebo ako skúsenosť a lekciu. Rozhodnutie je vždy na nás.
Stačí začať s malými zmenami, otázkami, ktoré pomôžu definovať čo ďalej…
- Čo viem urobiť TERAZ, aby sa mi zmenil život?
- Som pripravený/á na hojnosť, ktorá môže prísť do môjho života?
- Ako s ňou budem zaobchádzať, keď príde?
- Dovolím si prijímať pomoc bez pocitu viny, hanby – viem o pomoc požiadať?
- Viem sa pustiť potreby všetko riešiť sama/sám?
- Viem ako sa pustiť potreby vedieť, uniesť a zvládnuť všetko na 100% a hneď správne?
- Viem ako žiť bez hodnotenia iných? Či ešte stále mám strach „čo by iní povedali, keby…?“
- Mám odvahu postaviť sa sám/sama za seba? Povedať NIE bez negatívnych pocitov?
- Mám rozumnú mieru zodpovednosti? Zodpovedám si za všetko vo svojom živote, alebo stále hrám rolu obete? Nakladám na seba aj to, čo sa ma netýka, len aby bolo dobre a som obetavec?
- Kde ešte potrebujem viac ľahkosti + pustiť čo ma vo vnútri ťaží?
Dalo by sa pridať ešte veľa otázok. Také, ktoré budú na mieru Vašim programom. Ale aj tieto všeobecné vedia veľa zmeniť.
Najdôležitejšou lekciou v týchto dňoch vnímam – prijatie toho, čo je a vďačnosť za to, čo je, kým sme TERAZ. A pomalé kroky vpred. S novým nastavením, vedomím si seba, svojich pocitov. S rešpektom voči sebe aj iným. Ale už bez ohýbania svojich potrieb kvôli iným tak, že poprieme seba. Už nie. Už vieme, že sa to dá aj inak. A dovolíme si to inak.
Ešte si prejdite témy sebaprijatia, hnevu, vzdoru a odporu: Kde, pri kom/čom cítim tieto pocity? Čo s nimi viem urobiť, aby som ich uvoľnil/a? Čím prospešným ich viem nahradiť?
Ak budete potrebovať nasmerovať, som tu pre Vás.
Majte pekné dni priatelia, plné vedomého žitia a hlavne radosti a vďačnosti za to, čo je. Bez ohľadu na to, aké to je, vždy je to presne také, ako je pre našu dušu potrebné.
M 🙂
Autorské články je možné kopírovať len s pridaným aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk , ďakujem že rešpektujete moju prácu.
