Šťastný človek nemá čas na to, aby želal nešťastie iným.
Šťastný človek je tak plný lásky a radosti zo života, že chcieť od neho, aby vedome ubližoval iným ľuďom, ohováral ich, škodil im a neprial, aby sa niekomu snažil spôsobovať utrpenie, alebo aby sa tešil z nešťastia iných, je nemysliteľné, absolútne nemožné…
Skutočne šťastnému človeku je totiž jasné, že nešťastie druhých mu šťastie neprinesie!
A častokrát sú to ľudia, ktorých krídla sú spálené horúcim ohňom skúšok, ohňom neznesiteľného utrpenia, ktorým si prešli, ktoré prešlo nimi…A predsa nepotrebujú páliť iných svojimi myšlienkami, slovami či skutkami.
Ich šťastie nepochádza z okolností, nemusí mať žiadny konkrétny dôvod ani príčinu.
Ich šťastie je za hranicami názorov ostatných, za hranicami bezhraničných hlúpostí o tom čo by sa malo či nemalo, čo je správne či nesprávne, za hranicami toho čo svet považuje za šťastie…Sú šťastní jednoducho preto, že sa prestali naháňať za šťastím!
Zastavili ten šialený zhon a šťastie ich dobehlo.
Našli skutočný domov v šťastí a šťastie našlo domov v ich srdci.Už sa nesnažia naivne otvárať nové a nové dvere.
Pochopili, že všetky dvere sú už odpradávna otvorené.
Pochopili, že žiadne dvere nikdy neexistovali…Že ten kto držal kľúče od dverí bol ten istý, ktorý ich zamykal, ten istý, ktorý ich vytváral vo svojej hlave…A práve preto, duša krásna, šťastný človek nemá čas na to, aby želal nešťastie iným.
Šťastnému človeku je jasné, že nešťastie druhých mu šťastie neprinesie…
M.
