Otázka:
AKO ODUČIŤ DIEŤA SPAŤ V JEDNEJ POSTELI S RODIČMI?
odpoveď:
Problém je v tom…. kedysi som sa rozprával so ženou, ktorá pracovala v pôrodnici. Povedala zaujímavú vec. V princípe to zodpovedá mojim výskumom.
Povedala: „AK DIEŤA BUDÚ KLÁSŤ MEDZI RODIČOV, RODIČIA SA POTOM ROZVEDÚ. Jasne to mám zaznamenané. Ale prečo?“
Vysvetlím, prečo.
Pretože dieťa je viac pripútané k matke. Ona ho porodila a ono je s ňou spojené. A keď dieťa dávajú medzi rodičov, rodičia musia byť pre dieťa jedným celkom. Ako Boh. On je absolútny, jeden.
A rodičia sú ako model Boha. Je to pravé aj ľavé, no jedno. Čiže – je mužský a ženský princíp. Je budúcnosť v postave muža a minulosť v postave ženy. Duchovno a materiálno. Tak táto jednota rodičov dovoľuje pociťovať, akoby modelovať Božské v realite, akým by malo byť.
Ak dieťa dávajú medzi rodičov, ono sa priväzuje k matke a otca začína odtláčať, ako konkurenta. Koniec. Po tomto rastie vnútorná agresia k otcovi, toto sa odovzdáva matke (emócie dieťaťa) a vzniká proces rozpadu rodiny. Preto dieťa treba jednoducho pohladiť, pobozkať, povedať mu, sme pri tebe, ale dávať ho k rodičom nie je žiadúce.
Hovoril som na jednej prednáške.
Kedysi som bol na návšteve u jedného človeka. Mali malé dieťa a behalo za nimi ako chvostík. Obyčajne spí s bratom, ale stále chce spať s rodičmi.
Vysvetľujem im: Je to neprípustné, obzvlášť pre chlapca, chlapec – to je budúci samec. Ten musí mať svoje teritórium, musí sa naučiť brániť ho. Ak dieťaťu nevydelíte svoje miesto, tak stráca svoju osobnosť, individualitu, bude slabo rozvinutým.
Preto – nejaké miesto, jeho vlastné, musí mať.
Tak – nakoľko nebolo miesta, postavili poschodovú posteľ a na druhý deň tento malý chlapček hovorí rodičom, keď sa ho pýtajú – tak budeš spať s nami?
A on hovorí: Nie, nebudem. Mám svoje miesto, k vám nepôjdem. Čiže intuitívne dieťa cíti, ako sa má správne chovať.

