Ak človek, ktorý nás urazil, to neoľutuje a nie je ochotný zmeniť sa, snažíme sa ho vychovávať nenávisťou a odporom.
Môžeme ho fyzicky udrieť alebo zabíjať energeticky. Neochota oľutovať a kajať sa, sa dá vysvetliť tvrdohlavosťou previnilca. Ak sa nechce zmeniť, znamená to, že nás naďalej uráža a ponižuje, ale na jemnej úrovni. A tu prichádza do hry kľúčový faktor. Každý človek sa zmení, aj ten najtvrdohlavejší, ak odstránite príčinu urážky vnútri. Potom sa jeho vnútorná agresia rozvinie a zmení sa na program sebazničenia.
Previnilec bude mať dve možnosti.
Prvou je – zmeniť sa; druhou – ochorieť a umierať.
Preto správny postoj k tým, ktorí nás zradili, urazili alebo poškodili, kedysi znel takto: „Boh vás bude súdiť.“ Musíme si však tiež uvedomiť, že prvotná príčina našich problémov spočíva v nás samých.
Ak sme niekoho skazili tým, že sme pomáhali jeho telu na úkor jeho duše, musí sa nám pomstiť a je zbytočné urážať sa naňho za to. Ak nedokážeme prekonať hlboko zakorenené uctievanie žiadostivosti, potom provokujeme ktoréhokoľvek človeka, ktorý je pri nás, k žiadostivosti a podnecujeme ho k závisti, krádeži a nedôstojnému správaniu voči nám.
Ak niekoho privedieme do pokušenia a on nás okradne, potom väčšia časť viny leží aj tak v nás. Často svojim pacientom vysvetľujem: keď sa spoliehame na ľudskú slušnosť, už páchame zločin. Musíme vytvoriť podmienky pre to, aby boli aj ostatní slušní. Spoliehanie sa na slušnosť inej osoby často skrýva obyčajnú lenivosť a neschopnosť konať. Ak sa staneme závislými na inej osobe, skôr či neskôr ju to vyprovokuje k zlému správaniu. Nesmieme dúfať v to, že niekto bude dobrý; musíme mu pomôcť, aby sa stal dobrým. Potom nebude žiadna zášť ani sklamanie, ak niekto zlyhá kvôli slabosti.
Slabí dúfajú v zajtrajšok a silní tento zajtrajšok zabezpečujú.
Lazarev S. N. Skúsenosť prežitia, 3. časť

