Keď sa nadobro unavíš akýmsi neustálym zvyšovaním energie,
keď ťa snaha o duchovné bohatstvo dostane do totálnej materiálnej núdze
a túžba po dosiahnutí neba ťa uvrhne do pekelných plameňov,
keď ťa to nekonečné hľadanie šťastia urobí absolútne nešťastným človekom
a tvoje napodobovanie originality majstrov, vzorov, svätcov, guru a učiteľov z teba urobí iba ďalšieho slepca, nezľakni sa,
budem Tam…
Keď ťa túžba po pravde doženie až do absolútnych sebaklamstiev
a nesmierna snaha byť v každom prípade láskavý a čistý a dobrotivý
v tebe vybuchne ako sopka plná nenávisti a špiny,
keď zostaneš nadobro znechutený vyhľadávaním chutných extatických stavov, nadobro otrávený z nekonečného množstva liekov, ktoré si tak ochotne prijímal od stoviek duchovných „lekárov“ a liečiteľov a vediem a mudrcov, nezľakni sa,
budem Tam…
Keď ti všetci naokolo budú pripadať šťastne a osvietene a v harmónii a vyrovnane a nadpozemsky, nebesky, žiarivo a nevinne presne tak ako by práve vypadli zo svätých kníh, zatiaľ čo ty jediný sa budeš cítiť ako absolútne nevyrovnané slepé necitlivé nesväté neduchovné hovädo, nezľakni sa,
budem Tam…
Nepodľahni prosím snahe otvárať nasilu svoje srdce,
iba čo z neho urobíš kameň.
Netráp svoje zmysly nezmyselným trýznením.
Lebo život sa začne meniť práve vtedy,
ak ho prestaneš chcieť neustále meniť…
Preto nechaj, nech to čo má prejsť brehom tvojho srdca,
nech to len prejde a spôsobí potopu zdravého úsudku, vyplaví všetko čím nie si a odnesie to nevedno kam.
A nezľakni sa, ak sa zľakneš,
budem Tam…
A Tam, kde nik neodchádza, nik neprichádza,
kde pravda je taká, aká vždy bola,
kde vtáky spievajú rovnakým hláskom
a slnko svieti stále jasne,
kde život je stále rovnako krásny,
Tam sa konečne stretneme práve takí, akí sme vždy boli,
bez zbytočných rolí,
bez zbytočných naprávaní, zlepšovaní…
Tam pochopíme, že nemusíme chápať vôbec nič,
aby sme boli skutočne sami sebou,
drahé dieťa…
Budem Tam, kde už si,
bytosť krásna žiarivá…
M.
