SKĽÚČENOSŤ

zdroj: Sergej Nikolajevič Lazarev
S.N.Lazarev považuje sľúčenosť za jednu z hlavných príčin onkologických ochorení

ČO JE TO SKĽÚČENOSŤ?
Je to hlboká nespokojnosť so sebou, s osudom, so svetom okolo seba. To je nedôvera v budúcnosť a nedôvera v seba, je to neustála agresia voči láske.

Ak sa človek vnútorne usiluje o Boha, ako hlavné šťastie, potom nezávisí od okolitého sveta a nestotožňuje sa s ním. Keď človek stratí vieru v Boha a orientáciu k nemu, začne sa orientovať na tento svet a začne s ním zrastať. A potom sa zapne záchranný mechanizmus: okolitý svet sa začne rúcať. Ak človek nevidí Božskú vôľu v tom, čo sa deje, ak „zrástol“ so svetom, neprijme toto zničenie, bude zranený a začne upadať do depresie.

Ak človek nemôže takúto záchranu prijať, potom ešte viac začne smútiť a vzďaľuje sa stále viac od Boha. Človek stráca cieľ. Cieľ dáva silu; pri zničení falošných cieľov človek stráca energiu a podvedome nechce žiť. Energetický okruh človeka začína slabnúť.

Človek nebude padať do depresie len v jednom prípade: ak je jeho cieľom jednota s Bohom. Boh je večný, je nemožné stratiť tento cieľ, preto za akýchkoľvek podmienok osoba prežije. Vnútorne veriaci človek nemôže byť skľúčený. Ak človek cíti, že v ňom žije Božské, potom je Božia vôľa zároveň aj jeho vlastná vôla. Ak sa toto chápanie stratí, ľudská vôľa začne súťažiť s Božským a skľúčenosť bude tým väčšia, čím väčší je medzi nimi rozdiel.

Skľúčenosť je neochota priniesť Bohu obeť, stratiť prítomnosť kvôli večnému. Je to odmietnutie straty, ktorá bola v minulosti, je v súčasnosti a nastane v budúcnosti.

Skľúčenosť a ziskuchtivosť a pochádzajú z jedného koreňa: človek chcel získať niečo z osudu a z budúcnosti, ale jeho sny a nádeje sa zrútili. Už viac nemiluje svoju budúcnosť ani svoj osud. A čím viac človek závisí od osudu a budúcnosti, tým viac sníva o tom, že dostane, tým silnejšia je jeho závislosť a silnejšia bude depresia.
SKĽÚČENOSŤ JE NAJNEBEZPEČNEJŠOU EMÓCIOU PRE ČLOVEKA, pretože sami pre seba sme otvorení. V prípade urážky od iných vidíme toho, kto nás urazil, a tak zbaviť sa urážky na iného – je úloha jednoduchšia, ako spozorovať pomalý proces nahromadenia agresie k sebe. Nespokojnosť so sebou a svojím osudom – to je pokus zničiť svoj osud. Naše telo a naše vedomie sú súčasťou nášho osudu.

DLHÉ INTENZÍVNE ZÚFALSTVO PRECHÁDZA DO PODVEDOMIA A MENÍ SA NA SILNÝ PROGRAM SEBAZNIČENIA. Skľúčenosť, nespokojnosť so sebou a s osudom často vedú k onkológii. Najviac náchylní k onkológii sú v prvom rade ľudia duchovní, pretože sa vnútorne zožierajú, ľutujú minulosť, neustále kritizujú chyby iných, neprijatie sveta je u nich oveľa silnejšie ako iných.
SKĽÚČENOSŤ JE JEDNÝM Z NAJNEBEZPEČNEJŠÍCH MOMENTOV AJ PRETO, ŽE JE TO ODMIETNUTIE SVOJEJ BUDÚCNOSTI NA NAJJEMNEJŠEJ ÚROVNI. .
Ak človek nie je spokojný s budúcnosťou, do budúcnosti sa jednoducho nedostane. Ak neveríme v seba v budúcnosti , ničíme štruktúru nášho „ja“, nášho dočasného tela v budúcnosti. Preto skľúčenosť – to je samovražda v jemnej rovine. A v tomto prípade človek ničí nielen seba, ale aj svojich potomkov.

OBZVLÁŠŤ NEBEZPEČNÁ JE SKĽÚČENOSŤ PRE ŽENY. U žien takýto program primárne postihuje deti a vnúčatá.
Keď sa formuje dieťa (pred počatím a počas tehotenstva), emócie matky budujú jeho budúci svetonázor a charakter. Ak v tom čase matka trúchli, zažíva nespokojnosť so sebou a so svojím osudom, tento program v dieťati zosilnie. ČÍM SILNEJŠIE SA ŽENA POKÚŠA ZABIŤ SVOJU LÁSKU, TÝM MENŠIE ŠANCE BUDE MAŤ JEJ DIEŤA na prekonanie akejkoľvek bolestivej situácie. A preto, aby prežil v súčasnosti, takmer dospelý človek zničí svoju budúcnosť – môže sa stať homosexuálom alebo zločincom.

V kresťanstve existuje kategorický zákaz depresie: „klopte a bude vám otvorené“ alebo „verte, aj hora sa pohne.“ Vedci zase zistili, že depresia vedie človeka mimo stavu harmónie, čo spôsobuje elektrické impulzy v mozgovej kôre, podobné epileptickému záchvatu.
Často sa skľúčenosť objaví, akoby BEZ ZREJMÝCH PRÍČIN. Dôvodom je často to isté: je to reakcia na „očistenie“. Duša musí byť pravidelne očisťovaná: keď sú deti alebo vnúčatá na ceste, keď je potrebné pripraviť sa na ďalší život, keď príde Božská energia.

Teraz začína proces čistenia duší v planetárnom meradle. Čistenie sa prejavuje ako destabilizácia alebo dočasná strata základných ľudských hodnôt. Človek reaguje na podvedomé poníženie vyšších citov rovnakým spôsobom ako predtým, keď bol ponížený na vonkajšej úrovni. Vzniká nenávisť, žiarlivosť, rozhorčenie, sklamanie. Ukazuje sa, že pre väčšinu ľudí očistenie duše, namiesto impulzu lásky k Bohu, spôsobí podvedomý protest, nenávisť a program sebazničenia. To znamená, že záchrana duše sa pre mnohých premení na nešťastia, chorobu alebo smrť tela.

Osoba, ktorá je zvyknutá vidieť prítomnosť Boha vo všetkom, akceptuje akúkoľvek situáciu, udržiava lásku a nehľadá vinníkov. Takáto osoba sa môže zotrvačnosťou podrobiť očisteniu duše bez toho, aby o tom vedela. Ak človek rozumie tomu, že jeho hlavným nepriateľom je – nedokonalosť a neschopnosť milovať, potom každá situácia, namiesto toho, aby v ňom vyvolala odpor, nenávisť a skľúčenosť, bude ho postrkovať k Bohu.

AKO BOJOVAŤ SO SKĽÚČENOSŤOU?
Ak vznikla skľúčenosť, je potrebné akceptovať všetko, čo sa stalo a môže sa stať, ďakovať Bohu za to, že pomáha našej duši, aby sme zachovali lásku. Treba sa tešiť každej sekunde života, vydávať energiu. Každá situácia je daná zhora. A nakoľko je daná zhora, znamená to, že pracuje pre nás, nie proti nám. Ak máme lásku, prežijeme. Musíte povedať sami sebe: „hore“ už bolo všetko rozhodnuté , netreba si veľa pripúšťať.
Jedným z mechanizmov boja proti zúfalstvu je – MENEJ MYSLIEŤ.
Naše najprimitívnejšie pocity sú múdrejšie než naše najinteligentnejšie myšlienky. V našich pocitoch sú – skúsenosti miliárd rokov z minulosti aj budúcnosti.
Je potrebné na úrovni vedomia zapájať optimizmus. Ak chceme niečo, znamená to, že sa to už na jemnej úrovni splnilo. Naše najhlbšie túžby prichádzajú k nám z budúcnosti. To znamená, že sa môžu reálne uskutočniť. Preto, ak niečo chcem a verím v to, potom je to možné realizovať, možné dosiahnuť.

Často stav apatie, nedostatok želaní, stratu záujmu o život človek berie ako katastrofu. Upadá do depresie, alebo spácha samovraždu – a mýli sa. To, čo považoval za nešťastie, v skutočnosti bolo len odpútanie sa od života. Práve v tomto stave prichádza nová energia. Vtedy sa treba radovať a modliť sa. Keď sú pocity vrelé a záujem o život je maximálny, vtedy je ťažšie pamätať na Boha.

Pre človeka z Východu je ochladenie záujmu o život šťastím a novou príležitosťou na poznanie sveta. Pre Západ – je to tragédia a strata zmyslu života.

Bude to trvať nejaký čas (máme sa na čo tešiť…pozn.) a pocity opovrhovania, nadradenosti, odcudzenia od druhého, zúfalstvo budú ľuďom spôsobovať fyzickú bolesť. Ak budete zle zmýšľat o inej osobe alebo o svete okolo nás, bude možné zomrieť. To bude kľúčom k našej transformácii. Všetci sa budeme meniť a my sa na to musíme pripraviť.
Zdroj: lazarev.ru