ŽIJETE ŽIVOT SVÝCH SNŮ NEBO ŽIVOŘÍTE?
William z Kanady sa pokúša pochopiť jeho vzťahy.
Poslal nám túto otázku a svoje nasledovné vyjadrenie:
„Mám pocit ako by ma moja mama úplne nechápala. Som intelektuál, vždy nasledujem poznanie a pravdu, výsledkom čoho mám len niekoľko priateľov (ak to môžem povedať).
Rovnako si myslím, že moje túžby skôr toleruje ako akceptuje, čo je v súlade s knihou, ktorú číta. Volá sa „Mozog tínedžera. Ja sa s ňou nestotožňujem. Čo môžem urobiť?“
Je to výborná otázka, ktorú si v určitom okamihu položia mnohí mladí ľudia v priebehu svojej cesty osobnostného rastu a duchovného dospievania.
Odmietanie zmien
Tým, ako túžime rásť, zrieť a prekonávať vlastné a spoločenské normy, môžeme vyvolávať odpor u ľudí okolo nás. Akýkoľvek druh zmeny sa javí ako hrozba vo veľmi krehkej rovnováhe života, ktorá bola vytvorená, aby udržala našu námesačnosť po celé dni.
Tento sen je natoľko rozšírený a akceptovaný spoločnosťou, že ak sa snažíme hľadať väčšiu hĺbku a zrelosť, budeme vnímaní ako „nezrelí“.
Zoberme si napríklad kultúrne ideály, keď naháňame kariéru. Môžeme si vziať hypotéku, kúpiť veľký dom a drahé auto, zosobášiť sa a mať deti.
Často skúmaním seba samého a kladením si otázok, ktoré sa týkajú nášho presvedčenia a hodnôt, zistíme, že nechceme prispievať k materializmu spoločnosti. Vďaka tomu sa rozhodneme neštudovať a namiesto toho sa usilujeme o svoju pravú vášeň byť umelcom.
Alebo sa rozhodneme, že nechceme mať romantický vzťah zviazaný náboženskou alebo politickou zmluvou a že preľudnenie je nebezpečnou epidémiou a radšej by ste ostali slobodní a adoptovali si deti.
Odpoveďou na naše rozhodnutie môže byť to, že ľudia začnú vnímať naše správanie ako nezrelé, a to zo strachu alebo nezodpovednosti, pretože sa sami nenaučili, čo je a čo nie je prejavom dospelosti.
Často čelíme týmto typom zrelých/nezrelých rozpakov v našich priateľstvách a vzťahoch.
Napríklad, ak ste seba-zničujúcou osobou, ktorá miluje unikať pred životom tým, že užíva drogy s priateľmi, a potom sa jedného dňa rozhodne ukončiť ich užívanie, zistíte, že je to neuveriteľne ťažké.
Vaši priatelia od vás vyžadujú, aby ste pokračovali vo svojom deštruktívnom správaní, pretože to umožní vám aj im, aby ste sa naďalej utápali vo svojom nešťastí, naďalej všetkých ranili a tešili sa z tejto hry. Neustále by ste sa tešili z toho, že ostatní vedia len málo o tom, aké sú drogy úžasné.
Ak sa rozhodnete začať rásť, bude to znamenať už dlhšie nepadať, spoznať nových kamarátov a podeliť sa o svoje ranené pocity s ostatnými.
Tiež som videl mnohé manželstvá, ako sa trápia problémami zrelosti/nezrelosti. Napríklad, v jednom manželstve bol jeden partner obézny a druhý vo vzťahu zohrával úlohu opatrovateľa.
V okamihu, kedy sa obézny človek rozhodol schudnúť, aby sa stal zdravším, dynamika celého vzťahu sa zrútila.
Prečo?
Pretože ich vzťah bol založený na opatere. Po vyzdravení ich vzťah nebol možný.
V určitom okamihu sen, že všetci si vytvoríme svoj život a vzťah, v ktorom sa cítime bezpečne a pokojne sa raz rozbije človekom, ktorý sa nesprával tak, ako by mal.
Možno nie sme stroje, ale často sa tak správame a je to smäd po pravde – po duchovnej zrelosti, ktorá sa odzrkadľuje cez naše zvyky, mechanické vzory, ktoré sa rozhodneme zrušiť, brániť im v stagnácii a udržiavať plynulý tok duchovného vývoja.
Cena pravdy
Niektorí ľudia tvrdia, že tí, ktorí sa podujali na cestu duchovného rozvoja, získavania poznatkov a odhaľovania pravdy, sú v podstate príliš zameraný na seba, prípadne nechcú dospieť alebo sa schovávajú pred realitou.
Hoci toto tvrdenie je v niektorých prípadoch pravdivé, treba zohľadiť aj ďalšie veci.
Napríklad, učia nás už od detstva, aby sme boli produktívnymi členmi spoločnosti. Avšak pod slovom “produktívny” sa myslí, aby sa udržiaval stav, aký tu je po tisícročia – plný vojen, utrpenia, nerovnosti, ničenia životného prostredia, presadzovanie materiálneho bohatstva či odmien až po smrti (náboženstvá).
Preto, ak toto má byť tá oslavovaná produktivita, potom buďte neproduktívny, snílek, dívajte sa na hviezdy a bez výčitiek odmietnite byť súčasťou takejto spoločnosti.
Ja vnímam problém s ľuďmi nie ako odpor byť „nezrelý“ a „egocentrický“, ale skôr ako strach: strach z toho, že nechcú skúmať samých seba a zistiť, čo v skutočnosti chcú. Nesúhlas našich duší tak na nich pôsobí zle, pretože im pripomína ich nepravdivé správanie.
Existujú tri hlavné bloky, na ktoré narazíte pri hľadaní pravdy a keď konáte nad rámec kolektívneho „sna“. Ide o sociálno-ekonomickú situáciu, náboženské presvedčenie a vašu najbližšiu rodinu.
Najťažšie je vyrovnať sa s tým, ako vás vnímajú práve vaši blízki. Sme často príliš závislí od našich rodičov, od ich prijatia a súhlasu.
Bohužiaľ, rodina je štruktúrovaná (na rozdiel od tradičných domorodých rodín). Otvára sa tak príležitosť k veľkej zlosti a nenávisti, ktoré fungujú medzi rodičom a dieťaťom, najmä ak sa rodič príliš stará o rany svojho dieťaťa a bráni mu žiť život podľa toho, ako chce.
Pravda o inteligencii
Mnohí ľudia považujú samých seba za intelektuálov. Jedným z najvýznamnejších intelektuálov bol Sokrates. Celý jeho prístup k životu bol založený na neustálom kladení si otázok.
Sokrates veril, že konečným cieľom logiky a seba-spytovania bolo zistiť, čo je čisté, dobré a sväté v každom z nás, alebo inými slovami, čo je náš najväčší potenciál. Nazval to „Agathon“ alebo „absolútne dobro“. Veštec z mesta Delfy ho vyhlásil za najmúdrejšieho muža v Aténach.
Po rozhovore s niekolkými miestnymi mudrcmi, ktorí sa neskôr ukázali ako nie až tak múdri, prišiel so svojim slávnym výrokom: „Viem, že nič neviem“.
Sokrates deklaroval svoju ignoranciu nie kvôli tomu, že by odmietal vedomosti ako také, ale kvôli vedomiu, že existujú aj hlbšie vedomosti než tie, ktoré sme schopné pochopiť.
Toto poznanie je duchovné pochopenie, ktoré je mimo logického myslenia. Vedel, že na to, aby sme nasledovali pravdu, musíme najskôr rozpoznať a vzdať sa klamstva.
Ako sa dalo očakávať, Sokratova komunita nebola veľmi spokojná s dvojzmyselnosťou jeho učenia a ako ovplyvnil mladých ľudí, aby sa stali voľnomyšlienkarmi.
Keď aténsky súd dal Sokratovi na výber z troch možností: upustiť od učenia filozofie, odísť z Atén, alebo zomrieť, Sokrates si vybral smrť.
Jeho posledný čin sa stal najviac jednoznačný a výstižný pre jeho učenie, keď vysvetlil: „Nepreskúmaný život nestojí za nič.“
Hľadanie pochopenia
Tajomstvo správneho fungovania vzťahu s inými ľuďmi nie je o tom, aby nás prijali takých, akí sme, ale aby mali toľko seba-prijatia, že akceptujeme spôsob, ako nás vidia.
Skúste popremýšľať o najčistejších a bezpodmienečných formách lásky, ako sú láska k deťom alebo domácim zvieratám. Ony nás ľúbia práve preto, akí sme bez toho, aby niečo od toho očakávali alebo aby sa snažili zmeniť našu lásku.
My to zbabreme a ony začnú vrtieť chvostom a olizovať nás. Ale ako ľudia sme si vytvorili tieto predstavy o dokonalosti: o tom, akí by sme mali byť a aká by mala byť druhá osoba. To je dôvod, prečo mnohé naše vzťahy skončia sklamaním.
Ak máme partnera, ktorý nie je taký, ako od neho očakávame, máme slobodu nájsť si niekoho iného. Ale čo môžeme urobiť s rodičmi a najbližšími?
Prvá vec, ktorú môžeme urobiť, je uvedomiť si, že každý človek sa zvyčajne pozerá na svet vlastnými šošovkami. Toto poznanie nám dáva slobodu, aby sme prevzali zodpovednosť za našu polovičku vo vzťahu, ako aj to, že ju nemôžeme zmeniť.
S ohľadom na túto skutočnosť sa môžeme pokúsiť nájsť nové spôsoby, ako viesť úprimnú konverzáciu, ako vysvetľovať naše pocity, názory o živote a ako zdieľať naše skúsenosti.
Je úžasné, čo dokáže urobiť úprimná konverzácia s druhou osobou, keď prichádza z miesta vnútorného pokoja a porozumenia, že každý vníma svoj život skrze vlastný druh objektívu.
Ak verbálna komunikácia nie je našou silnou stránkou, písanie listu alebo dokonca vytváranie videa môže slúžiť rovnakému účelu.
Ak všetko vaše úsilie zlyhá, aspoň viete, že ste sa snažili čo najlepšie podporovať vašu polovičku vo vzťahu a že je mimo vašu kontrolu.
Či už ide o vzťah s vašou mamou, otcom, súrodencom, priateľom, partnerom alebo dieťaťom, prijať ich znamená poznať, že sú úplne zodpovední za svoju druhú polovičku a rešpektujú to, čo robia.
Je to jediný spôsob, ako prinesiete mier do každého vzťahu.
Zdroj: expandedconsciousness.com
ZDROJ: https://silavedomia.sk/preco-zrele-duse-nenachadzaju-pochopenie-u-rodiny-a-priatelov/
Súvisiace články
