Zatiaľ čo každý deň obsahuje mnoho misií s cieľom získania šťastia, pocity šťastia, ktoré nadobudneme, sú prchavé. Napríklad keď si kúpime niečo pre svoje potešenie. Najskôr sa tešíme, efekt chvíľku trvá, a potom sa začne vytrácať, a nám zostane len pocit nespokojnosti. Akejsi nenaplnenosti. A ten nás dovedie k tomu, aby sme sa podujali na ďalšiu misiu, a poobzerali sa po niečom ďalšom, čím by sme zaplnili to prázdne miesto. A kolobeh pokračuje. Existuje teda vôbec šťastie, ktoré by nevyprchalo? A ak áno, ako sa dá získať?
Permanentné šťastie je cieľom ľudského života. Jedným zo stavebných kameňov neprchavého šťastia je sebarealizácia. Sebarealizáciu wikipédia definuje ako „naplnenie možností vlastného charakteru či osobnosti“.
Všetci sme ako semienka uložené v pôde. Každý máme nejaké dary. Napríklad jeden je paprika, iný je rajčina, či kaleráb. Potrebujeme si uvedomiť, čo za semienko sme, a narásť do toho. Tak zrealizujeme svoj potenciál, ktorý v nás je, a prinesieme svetu svoje plody.
Nevyhnutnou súčasťou sebarealizácie je poznanie toho, kto sme a kto nie sme. Si Zuzana, pretože tvoje meno je Zuzana? Ak je tvoje meno tvojou identitou, čo sa stane, keď ti niekto povie Zuzka, alebo Zuzička? Tvoji rodičia, či partneri ťa oslovujú rôznymi prezývkami. Existuje možnosť legálne si zmeniť meno. Zmení zmena mena aj teba ako osobnosť? Stratíš svoju existenciu, ak si zmeníš meno? Nie. A čo tak telo. Som ja toto telo? Hovoríme moja ruka, moja noha. Nie, že ja som ruka, ja som noha. Takže ani telo, ani meno. To znamená, že musíme ísť nad rámec každej myšlienky, konceptu a hraníc, ktoré sme definovali ako seba.
Sadguru vraví, že ak chceme s čímkoľvek pracovať, napríklad povedzme, že chceme šoférovať auto – čím lepšie stroju rozumieme, tým viac slobody a moci nám to dáva k tomu, aby sme s tým robili práve to, čo chceme. Či už používame auto, mobil, počítač – čím viac o tom vieme, tým lepšie to môžeme používať. Alebo aj ľudia naokolo, rodina, kamaráti, kolegovia – čím lepšie ich poznáme, tým lepšie s nimi vieme jednať. Pri čomokoľvek, s čím chceme zaobchádzať platí, že čím viac o tom vieme, tým lepšie s tým vieme naložiť.
Čítať si o sebapoznaní a sebarealizácii je len taký odrazový mostík. Skutočný prínos sa deje iba prostredníctvom priamej skúsenosti, zážitku.
Keď relaxujete, meditujete, či vykonávate niečo, vďaka čomu sa ponárate sa do centra seba samého/ej, najskôr stretnete myseľ, ktorá vám rozpráva rôzne príbehy. Plánuje, čo je treba spraviť hneď, ako skončíš s touto opovrhnutiahodne neprínosnou neaktivitou, spisuje nákupný zoznam, analyzuje Betine tričko, čo mala na sebe minulý štvrtok… Zážitok vlastného „ja“ je za týmito myšlienkami. Pochádza z ponorenia sa do stredu našej esencie, našej prítomnosti. Má nekonečné hĺbky. Predstavte si oceán. Vlny na hladine sú ako myšlienky, pocity, priania… Neustále sa menia. Všetko, čo sa narodí, zomrie. Vlny prichádzajú a odchádzajú. Myšlienky, emócie, stres, úspechy, sklamania… Ale aj fyzické telo. Celý oceán vrátane jeho hĺbky predstavuje náš potenciál, naše tzv. „veľké ja“. Toto veľké ja je stav bezhraničného ticha. Vedomie.
Vďaka technike, akou je meditácia, si uvedomujeme vlny (myšlienky, pocity, potreby…), ale vieme, že nie sme iba tými vlnami. Vlny povstávajú a zas zanikajú v oceáne. Prostredníctvom meditácie môžeme cestovať z povrchu hladiny do hlbších zákutí oceánu. Ponárať sa a objavovať perly.
Ako môžem s týmito informáciami naložiť vo svojom živote?
Priemerná osoba má podľa laboratória Neuro imaginácie cca 70 000 myšlienok za deň. Tieto myšlienky prichádzajú a odchádzajú. Bez praktizovania meditácie vstrebávajú myšlienky veľkú časť našej pozornosti a spôsobujú stres, ktorý sa vynára z momentu na moment. Meditácia obracia tento proces naruby. Umožňuje nervovému systému zachytávať hĺbku pod hladinou. Stres stále existuje, ale je sekundárny. S narastajúcou praxou v meditácii je možné ho ľahšie rozpustiť, nakoľko sme sa vycvičili vo vnímaní ticha, ktoré je pod povrchom a je esenciou nášho bytia.
Sri Chimony vraví, že medituje, aby mu myseľ nekomplikovala život.
Predstavme si, že sme na kolotoči. Myšlienky a pocity sú pohyblivá časť stroja, a ticho a stálosť je pevná časť, vďaka ktorej kolotoč stojí na svojom stanovisku a nerúti sa naprieč krajinou.
Vďaka praktizovaniu meditácie vieme prežívať naše „veľké ja“ častejšie a dokonca aj počas vykonávania každodenných aktivít.
Meditáciu by som na základe vlastných skúseností opísala ako upokojujúci voňavý kúpeľ po ťažkom dni. Iste, komu sa chce pripravovať kúpeľ, keď už sme takí zmorení. Ale ak prekonáme tento počiatočný odpor, povstaneme z vane svieži, čistí, zregenerovaní a obnovení.
„Meditácia je výlet od zvuku k tichu, od pohybu, k stálosti, od limitovanej identity do bezhraničného priestoru“ (Sri Ravi Shankar).
Ak sa chcete dozvedieť, čo vám vie o šťastí povedať Dalajlámová mačka, kliknite na mňau!
ZDROJ: http://www.polepsovna.com/2017/09/14/preco-su-meditujuci-ludia-stastnejsi/
