Pravda o úletoch

Triezvy, svieži smiech bez akejkoľvek potreby opájať už beztak svetom bláznivo opojenú myseľ.

Ďakujem veľmi pekne, naozaj, ale mám niečo oveľa lepšie.
Mám Niečo, čo má mňa.
Niečo, čo ku svojej plnosti a blaženosti nepotrebuje urobiť krok, hoci každý jeden krok je v Tom.
Niečo čo nepotrebuje nič k tomu, aby TO mohlo existovať, a predsa obsahujúce všetko čo existuje…
Nie je preto vôbec nutné nazývať drogy duchovnými zážitkami, oslavami božstiev či pridávať akékoľvek iné nálepky, aby to celé bolo pre myseľ zaujímavé. Vôbec nie je nutné ospravedlňovať číru jasnú chuť po drogách nejakým hľadaním duchovna a spirituálnymi výškami či takzvanou duchovnou vyspelosťou, a že „kto neskúsil, nemá šajnu.“ Áno, sčasti je to pravda – kto neskúsil, nemá šajnu, že v drogách sa pravda neskrýva, ale prekrýva…

Je to ako vzlietnuť k nebesám bez vlastnej snahy a potom padnúť. Čím vyššie vzlietnem včera, tým bolestivejšie dopadnem dnes. Bez akýchkoľvek základov, schodov, bez ničoho. Je to ako keď dáte päťročnému dieťaťu prežitok orgazmu…

Všetko vyžaduje určitú snahu. Ešte aj dostať sa do stavu ne-snaženia.

Pretože tak ako tieto „pomôcky“ môžu hľadajúcemu otvoriť zrak na začiatku jeho cesty, kde nazrie za oponu svojej mysle a uvidí, čo všetko je možné, uvidí svet z iného uhla, rovnako tak mu môžu zrak zavrieť a len veľmi ťažko sa opäť stabilizuje.

Chceme stretnúť rôzne bytosti, navštíviť iné svety, spoznať iné dimenzie, a predsa tak veľmi odmietame zistiť kto sme my a prijať samých seba so všetkým čo k nám patrí… je to preto, že „iné“ zaváňa vždy neobyčajnosťou, niečím navrch od ostatných, niečím, čo robí duchovné ego zaujímavým.

Čím viac chceme vidieť do iných svetov, o to viac odmietame vidieť do prítomnosti tohto okamihu. Takého aký je, bolestivého i úsmevného, láskavého i nenávistného, jednoducho do toho čo sa odohráva práve v tomto okamihu, bez potreby to posudzovať…

Preto pamätaj, že drog na tomto svete je mnoho, mnoho túžob a závislostí… Ale užívateľ je len a len Jeden. A kto čo i len raz objaví Tohto užívateľa, už nikdy nepotrebuje užiť nič z akejsi duchovnej bižutérie…
Bude zdrogovaný okamihom. Predávkovaný láskou k svetu, ktorý v sebe ukrýva toľko bolesti, krásy a dokonalosti, že by bol hriech opájať sa inými svetmi…

Veď len uznaj, načo sa prikrývať dekou z papiera, keď v nás samotných horí nekonečný oheň poznania?
A že holá pravda bolí?
Možno je to práve lož, ktorá tak veľmi bolí, keď sa jej máme vzdať.
Keď už nič iné, aspoň nenazývajme drogy meditáciou či duchovným rastom…
Pretože skutočná meditácia pravdu odkrýva.
Zatiaľ čo drogy pravdu postupne veľmi prefíkane prekryjú…
Prekry preto drogy pravdou.
Tu a teraz. S tým čo máš i nemáš.
Tam kde si i nie si.
Ty.
Skutočný.
Krásny.
Dokonalý.

Pekný večer, ľudia dokonalí.

<3
M.