Myslíme-li si, že má někdo pravdu, podvědomě jej začíname zbožšťovat. Pokud jsme přesvědčení, že je někdo vinen, začínáme ho odsuzovat a pohrdat jím. Tyto emoce nás okamžitě uzavírají před láskou a zbavují dušu energie.
(S.N.Lazarev: Výchova rodičů)
Neverili by ste, za čo všetko sa pýcha skrýva. Aké úrovne a s čím všetkým je spojená. Napíšem aspoň to, čo ma napadne + načrtnem príbehy z praxe. Verím, že si nájdete tú svoju skrytú pýchu tak, ako som si ju našla aj ja 😀
Nadpis článku by som rozvila na: pýcha, prestíž, arogancia, kritickosť. Patria k životným lekciám a programom, ktoré sú spojené s idealizáciami: peňazí/majetku, práce/kariéry, úspešného osudu a spoločenského postavenia, schopností a intelektu, princípov a ideálov. A v každom z bodov sa trošku povŕtame, aby sme ich odokryli, pochopili a hlavne – neopakovali.
- Peniaze, majetok: tu je dosť jasné spojenie pýchy a idealizácie na to, čo vlastníme. Často máme túto životnú lekciu a program po predkoch (ktorí vlastnili pozemky, dobytok alebo mali len o trochu väčší dvor, ako susedia). A v nás sa program usadí cez rodové presvedčenia, cez opakované vety – posudzovanie, odsudzovanie, kritizovanie okolia, zosmiešňovanie ich nemožného auta, rozpadnutého plota a zanedbanej fasády domu. My (nielen ako deti, ktoré kopírujú rodičov, ale aj cez energie rodových línií) nevedomky preberáme rovnaký model kritickosti, porovnávania, posudzovania (všetko sú to úrovne pýchy). Cez vlastné idealizácie sa porovnávame s okolím – len aby sme sa uistili, že sme lepší, že máme viac a lepšie, drahšie. Chyba, my nie sme náš majetok, ani naše auto, či náš účet – ako som písala v predošlom článku. Stotožnenie sa s luxusným autom alebo domom vedie k následným lekciám. Ak máme potrebu sa chváliť drahým autom – príde niekto, kto nám ho poškriabe, rozbije, ukradne – život nás takto zbavuje lipnutia na tom, čo je ľahko pominuteľné. Ak lipneme na veciach – budú sa nám kaziť, budeme musieť do nich vrážať viac peňazí (kvôli oprave), budeme kupovať (nevedomky) predražené a nekvalitné tovary. Ak je našou prioritou a a pýchou dom – príde povodeň, vyhoríme, alebo sa udeje čokoľvek, čo nám zbúra aj túto pýchu. Myslite prosím na to, že majetok má slúžiť ku svojmu účelu – na bývanie, oddych, na to, aby ste sa cítili dobre. Nie je to Vaša výstavka, múzeum, a ani dôvod sa pýšiť tým, čo všetko máte. Verte, sú ľudia, ktorí majú oveľa viac ako Vy, tak čím sa teda pýšiť 😉 Uvedomte si, že peniaze sú obeživo, nemajú byť na účte alebo doma v ponožke (čo keby sa niečo stane – potreba istoty a bezpečia je strach z budúcnosti. Ak sa ho zbavíte, budete mať vždy toľko, koľko v danom životnom období potrebujete – verte, funguje to, mám odskúšané na sebe). Myslite na to, že peniaze sú energia, slúžia na získanie toho, čo chceme. Ale myslite zároveň aj na to, či skutočne potrebujete (a budete šťastní) ak budete mať to, po čom túžite. Prílišné obavy o majetok alebo o peniaze sú spojené so strachom a žitím v budúcnosti. Nijaké „čo ak“ .. urobte opatrenia, aby sa Vášmu majetku nič nestalo, ale nestresujte sa, nemyslite neprestajne na negatívne situácie, a čo všetko sa môže stať. Lebo sa aj stane. Čo vysielame, to priťahujeme. Na druhú stranu, všetko svetské je pominuteľné, dá sa nahradiť, vymeniť, kúpiť. Myslite na to, ak budete musieť kúpiť novú pračku 😉 Alebo inak – ďakujte Bohu, ak rozbijete drahé auto a Vám, deťom sa nič nestane. Že ste stihli utiecť v zdraví pred ohňom v dome…dôležitý je život, zdravie. Ostatné je nahraditeľné.
Niekoľko programov spojím, aby sa lepšie dalo vysvetliť, ako jedno na druhé nadväzuje (a môže sa násobiť):
- Práca/kariéra, idealizácia úspešného osudu a spoločenského postavenia, schopností a intelektu: určite mnohí poznáte vo svojom okolí (ale aj v rodine) ľudí, ktorí veľmi rýchlo vyšplhali po kariérnom rebríku. A nie je nad nich. Naparujú sa a nosia ako pávy. Zabudli na starých priateľov, pre nových, vyššie postavených. Zažila som niekoľko takých ľudí a viete ako dopadli? Dopadli 😀 a nepekne. Lebo zabudli odkiaľ vyšli, a že ako ľahko sa dá vyjsť hore, tak ľahko sa dá aj padnúť (často hlbšie ako boli). No a následné držkopády sú veľmi ťažké, bolestivé (hlavne pre ich poníženú pýchu, posmech okolia). Ono vždy platí „kto s čím zachádza, tým aj schádza“. Idealizovať si to, kde som, kým som sa zrazu stal, pýšiť sa postavením a peniažkami, ktoré z toho vyplývajú, ľuďmi a prostredím, ktoré ma zrazu obklopuje, môže veľmi rýchlo preveriť moje vnútorné kvality. Najmä sebahodnotu a sebadôveru. Ale o tom až na koniec 😉 Vrátim sa k idealizácii spoločenského postavenia a pýchu na to, čo vieme (schopnosti a intelekt). Rodičia, prosím, neprojektujte do svojich detí svoje nesplnené sny, alebo očakávania predkov. A Vy deti (hoci aj dospelé), nesnažte sa kvôli pocitom viny a snahe po uznaní vyhovieť všetkým okolo seba (najmä kritickým rodičom, od ktorých ste nedostali uznanie v detstve). To, že môj otec bol právnik, ma nijako nedonúti byť ním, a nedonúti moje deti aby študovali právo, ak majú nadanie na matematiku. A právo im vonkoncom nič nehovorí. Myslite na to, čo Vy sami chcete a neopakujte chyby v požiadavkách a kladení podmienok potomkom: len ak vyštuduješ túto VŠ, dostaneš auto (alebo iné vydieranie či obchodovanie). Alebo ideme na to emocionálne: ak nevyštuduješ, veľmi ma sklameš. Alebo – vieš aká to bude hanba? (ale prosím Vás, aká hanba)… Myslite najskôr na to, pre čo chcete mať Vy alebo Vaše deti titul, školy. U mnohých sme pri skúmaní rodov prišli na to, že: kvôli potrebe uznania a obdivu (od rodičov, susedov, rodiny), kvôli porovnávaniu sa s okolím (musíme byť rovnako dobrí – ak nie lepší ako ostatní), ale hlavne – kvôli potrebe uznania – ktoré si sami nedávame a chceme ho od okolia. A ešte ma napadlo, čo máme tiež zakódované po predkoch: moje dieťa, ktoré má tituly pred menom a za menom si predsa nemôže zobrať nejakého obyčajného chudáka bez titulu a postavenia! Ale rodičia, snáď nebudete ako v stredoveku, kedy sa dohadovali vzťahy len na základe postavenia a majetku. Snáď ste dieťa dostatočne vychovali a vybavili pre svet a život, aby sa vedelo správne rozhodnúť. Je dospelé a zodpovedné za svoj život a rozhodnutia. Svoj názor povedať môžete, ale to je tak všetko. Alebo chcete počúvať výčitky od svojich detí, že ste im pokazili život, vzťah, rozbili rodinu (len pre vlastnú pýchu a očakávania, pre to, že sa Vám nepáčil zať či nevesta?) .. Aj tu by sa dalo ešte popísať veľa príkladov. Ale stačí sa len rozhliadnuť okolo seba, nájdete ich určite dosť.
- princípy a ideály: toto je hodne ťažký kaliber 😀 (pustite si nedeľné politické debaty a vidíte krásny príklad boja ideálov)… býva spojený s predošlým programom (intelekt a schopnosti). Ostatní sa musia správať podľa toho, čo JA pokladám za správne a dobré! Všetko ostatné je zlé, nesprávne. Moja pravda a videnie sveta je to najlepšie a najsprávnejšie. Poriadny kus pýchy, že? Ale! Kto som JA, ak chcem, aby sa iní správali podľa mňa? Prečo si myslím, že JA mám skutočne pravdu alebo moje videnie sveta je to správne? Skúsme to otočiť: ako by sa mne páčilo, ak by po mne chcel iný človek, aby som sa správala podľa jeho predstáv a presvedčení? Že od zajtra musím byť ostrihaná dohola a nosiť na sebe vrece 😀 .. to by sa nám už nepáčilo, že? Ale presne toto chceme my po ostatných! Ukazujeme na to, akí sú nemožní, neschopní, nevedia. Škatuľkujeme, diktujeme, očakávame a porovnávame…ako my vieme viac ako ostatní, akí sme úžasní a skvelí….. Aj tu sa nájde mnoho verzií, ale ako príklad uvediem duchovno, ezoteriku. Budem síce strieľať do vlastných radov, ale aspoň uvidíme, kto sa chytí 😀 Ono je totiž veľmi jednoduché absolvovať dva-tri kurzy, prečítať nejaké motivačné knihy a potom sa prezentovať ako odborník na duchovno. Odborníkov v ezotrike je ako húb po daždi. Skúste ale s niektorými z nich diskutovať. Skúste im oponovať a ukázať inú stranu. Skúste dať dôkazy a povedať že sa mýlia, že to, čo vidia si musia pozrieť aj z inej perspektívy, lebo ich videnie nie je úplné. Kedže preberáme pýchu, tak čakajte všetky možné reakcie: od slniečkárskeho afektu, cez presviedčanie, poučovanie a vysvetľovanie, až po zosmiešňovanie, aroganciu, nadradenosť, urážky a vyhrážanie sa. Prípadne ohováranie v skupine pritakávačov. Načo je to dobré? Veď moja pravda a moje skúsenosti sú moje. Iný človek má svoje skúsenosti a svoje pravdy. Pri správnej diskusii si vymieňame informácie a môžeme sa vzájomne učiť. Vzájomný rešpekt a úcta patria k diskusii. Tá sa ale dá viesť len s človekom, ktorý má dostatok sebavedomia a sebahodnoty. Lebo ako sa správam k sebe, tak sa správam aj k ostatným. A teraz si môžete urobiť obraz o tom, kto sa ako vyjadruje, hlavne čo sa iných ľudí týka 😉 A tu by som ešte doplnila – a stojí nohami na zemi. Vníma, počúva, reaguje na to, čo hovoríte. S klapkami na očiach a ušiach sa to však nedá. K tomu pekne nadväzuje jedna dosť dôležitá informácia: neprestajne sa učíme, rastieme. To, čo sme nevedeli pred rokom a dnes vieme, to, kým sme boli kedysi a kým sme teraz (s informáciami a vedomosťami), nás môže viesť buď k božskosti, alebo k svetskosti. Môžeme iným pomáhať vstávať na nohy, alebo ich ponižovať a zámerne držať v blate, v ktorom sú … zosmiešňovať a ponižovať ich (aby sme ich zámerne držali v úrovni – vieme viac ako oni. Aby nás náhodou neprerástli a neboli lepší. No tu Vám poviem – každý učiteľ je hrdý, ak ho jeho žiak prerastie a vie viac. Každý, ktorý má poriešené negatívne stránky ega). Ako ľahko sme zabudli, kde sme kedysi boli… že aj my sme museli absolvovať školu a učiť sa čítať a písať (s duchovnom je to podobné). V božskom princípe je využívanie potenciálu pre pomoc iným – ale pozor, aj tu sú úskalia: nerobím nič, čo by bolo proti slobodnej vôli iného človeka, čo by mu škodilo. Vždy treba myslieť na to, čo som písala vyššie – kto s čím zachádza, s tým aj schádza (a božie mlyny sú spoľahlivá firma. Vyhovárať sa, že tú mágiu som robila pretože to niekto chcel, pred spravodlivosťou neobstojí. Nemôžem sa predsa vyhovárať na to, ak niekoho zrazím, že som nevedela, aké je auto nebezpečné). V matérii/ svetskosti je túžba po moci, sláve, uznaní a samozrejme hlavne po peniazoch. Skúste hádať, čo je trvalejšie. Napoviem: uvidíte to na živote, vzťahoch a súkromí ľudí. Či ide človek božským, alebo svetským smerom. Či ľudia okolo nich rastú, alebo padajú. Toto celé si priatelia môžete premietnuť do podnikov – šéfovia, vedenia firiem, ale aj do politiky.. či ľudia „hore“ využívajú svoj potenciál na pomoc a rast (svoj a iných), alebo len pre vlastný prospech a zisk. A takto si môžete predstaviť, kam sa bude uberať spoločnosť, civilizácia, ktorá je vedená jedným, alebo druhým smerom. Ten druhý si nemusíte predstavovať, (žiaľ) žijeme tak.
- prikladám ešte jednu pýchu: nenávisť voči všetkým, ktorí niečo majú, niečo dokázali. Hnev, posudzovanie, odsudzovanie, kritika Boha, ľudí, sveta a života za to, čo iní majú a ja nie. Otočím to a spýtam sa: viem, čo všetko ostatní absolvovali, kým sa dostali tam, kde sú? Čo všetko museli obetovať, koľko pracovali? A nemusí to byť len týmto životom, ale aj predošlými, v ktorých získavali zásoby energie na to, čo robia teraz (samozrejme myslím na ľudí charakterných, ohľaduplných a mysliacich na všeobecné dobro, nie len na seba). Obstála by som v skúške moci a postavenia? Zvládla by som vysokú funkciu bez toho, aby ma stiahla chuť mať viac, ovládať, manipulovať pre vlastný prospech? Nikdy nevieme, ako nás môže moc a peniaze zmeniť. Ale o tom v ďalšom článku 😉 … Chýba mi sebareflexia, pokora a hlavne – ak niečo chcem dosiahnuť, tak pre to aj niečo musím urobiť. Každá krásna ruža musí najskôr vyrásť a zmohutnieť, kým vykvitne – len burina rastie rýchlo. Ak máte sny, realizujte ich – samozrejme s nohami na zemi a rozumom v hrsti – v zime nemôžeme ísť sadiť na záhradu zemiaky 😀 … Myslite na to, že všetko chce svoj čas, energiu, trpezlivosť, vieru a nadšenie. Vytrvajte! Mesiac, rok, desaťročie – to je stále len cesta k cieľu. A tá je dôležitá, nie samotný cieľ. Ako si cestu užívate, ako sa tešíte z pomalých krokov, koľko sa učíte z cesty – to je dôležité! Preto nenadávajte na tých, čo niečo dokázali – tí nech sú pre Vás motiváciou, že všetko sa dá (moja duchovná cesta trvá už 26 rokov a verte, stále je na čom pracovať 😀
V predošlých článkoch som už písala o tom, čo sa deje, ak nemáme dostatočne silnú sebaistotu a sebavedomie. Lebo toto všetko, čo je spojené s pýchou, je o nízkom sebavedomí. Prečo potrebujem okolie presviedčať o svojej pravde? Lebo sama v sebe necítim istotu. Kto iných ponižuje, sám je nízky. Kto sa má dostatočne rád, nedokáže iným ubližovať. Je to také jednoduché! A ak toto pochopíte, nebudete sa správať pyšne, ale ani iným nedovolíte, aby sa nad Vami povyšovali. Lebo ak máte svoju hodnotu, viete povedať dosť. No tu je ešte jedno malé ale: pýcha a zdravé sebavedomie majú tenkú hranicu. Nájsť ju a ustrážiť, to chce tréning 😉
Držím nám všetkým palce v tom, aby sme vedeli ustáť nielen cudziu, ale hlavne svoju (často skrytú) pýchu.
M 
Autorské články je možné šíriť len s pripojeným aktívnym odkazom na našu stránku www.eldhwen.sk Ďakujeme, že rešpektujete našu prácu.
