„V dětech se několikrát umocňují jak naše ctnosti, tak i naše nedostatky. Obzvláště silně k tomu dochází v určitých obdobích: několik měsíců před početím a 3-4 roky před narozením.“
S.N.Lazarev
Nie je jednoduché mať a vychovávať deti. Pre mnohé ženy nie je jednoduché ani otehotnieť. Napíšem aspoň časť vecí, pretože príčin môže byť veľmi veľa. Ale snáď aspoň trošku pomôžu 😉
Na začiatok napíšem afirmáciu/modlitbu, vhodnú nielen pre všetky ženy, ktoré chcú otehotnieť, ale aj pre tých, ktorí lipnú na niečom tak silno, až to od seba odpudzujú: zachovávam lásku v duši, aj keď sa mi rúcajú sny a ideály. Naša snaha niečo mať nás buď k objektu našej túžby priťahuje, alebo odpudzuje. Všetko závisí na druhu energie, ktorú vysielame. Prílišné lipnutie na niečom je prehnaná, teda ničiaca energia. Nedostane nás k nášmu cieľu- práve naopak.
Ako to súvisí s otehotnením a prianím mať deti? Najskôr sa spýtajte samých seba: prečo chcem mať dieťa. Odpovede môžu byť rôzne: už mám na to vek, už skoro všetky moje kamarátky majú deti- niektoré aj dve, tri… rodina sa ma pýta, kedy budeme mať a či vôbec chceme mať deti…. A – čím viac sa snažíme, tým viac od seba dieťa odpudzujeme. Vzali sme na seba tlak okolia a pod ním konáme. Na čom vlastne závisí, či ne/budeme mať deti? Prekopírujem sem niekoľko mojich odpovedí z jednej konverzácie, ktorú sme viedli so ženou, ktorá nemôže otehotnieť :
Hore vedia, prečo sa to bábo ešte nemá narodiť. Hore sa nikdy nemýlia! To, že my chceme mať niečo teraz, už aj- neznamená, že je to aj správne a že to tak má byť. Hlavne ver, že to dieťa bude. Bude vtedy, ak budeš na to pripravená. Teraz by si ho tou svojou energiou zrejme zabila (ak naše lipnutia prekročia istú hranicu, zabíjajú nás, alebo naše deti- aj nenarodené). Ak príliš lipneš na dieťati, ide o prílišné lipnutie na živote a upriamenie pozornosti na fyzický svet. To dieťa nie je tvoje, je to dar od Boha, ono si vyberá teba. Preto tvoje upriamenie má byť na Boha, na to, že to dieťa bude jeho prejavom, bude dokonalé- a príde až vtedy, keď nebudeš tlačiť na pílu. Inak je to stále plávanie proti prúdu, nedôvera v seba, v chod vesmíru, v Boha. Lebo neplávaš s prúdom, robíš si čo chceš a nie ako je nastavený tvoj osud.
Následne boli výčitky typu : „ja chcem dieťa a nemôžem mať, iné nechcú a majú“ :
Neobviňuj nikoho a nič! Toto je podvedomá agresia/hnev- odsudzovaním, porovnávaním sa s inými si škodíš. Škodíš aj nenarodenému dieťaťu. Je to vnútorná pýcha- ja som viac ako iní, ja si dieťa zaslúžim viac ako iné. Ako môžeme tvrdiť – ony si to možno ani nezaslúžili, nevážia si to a majú, keď nevieme prečo si ich dieťa vybralo? Nepozeraj okolo seba, ale do seba. Ak nedopraješ iným, nebudeš mať ani ty. Akékoľvek obviňovanie, hnev, lipnutie a prílišné chcenie je popretie Božej vôle, spravodlivosti. Lebo moja vôľa je nad Boha.
Strachovanie sa o to, či budeme mať dieťa, či bude zdravé, či som dostatočne dobrá a vhodná na materstvo, porovnávanie sa s inými… atď:
Ak sa neprestajne z niečoho obviňuješ, ak pozeráš stále do minulosti a ľutuješ rozhodnutia – zabíjaš budúcnosť. Za minulosťou urob škrt, nevracaj sa, odpusti iným/sebe všetky rozhodnutia (teraz si už inde) a ver, že všetko ide ako má. Každý deň máme šancu začať život nanovo, je to úplne jednoduché! Ale akonáhle prichádza strach, hnev, smútok- je to neprijatie Božej vôle, toho, čo si si vybrala pred príchodom na svet. Vzpieraš sa tomu, čo ťa má učiť a tým neprijímaš vlastný osud. Týmto všetkým si oddiaľuješ dieťa od seba, zabíjaš vlastnú budúcnosť.
Ešte napíšem jeden citát od Lazareva:
„S dítětem je možné komunikovat již v období těhotenství. Můžeme mu říkat, že milovat Boha je potřeba milovat více než rodiče, že hlavním smyslem života je nahromadění lásky Bohu v duši, rozvití božského v sobě. A věřte mi: dítě Vás uslyší a blahodárně se to odrazí na jeho charakteru i osudu. Je možné komunikovat se spícím dítětem, číst mu nahlas modlitby rozmlouvat s ním. A to může být mnohem efektivnější, než rozhovor s dítětem ve vědomém stavu. Vědomí často znemožňuje přijímat informaci. „
U Lazareva som našla viac zaujímavých vecí okolo pôrodu, skúsim ich aspoň trochu zhrnúť: veľké bolesti pri pôrode oslabujú lipnutie ženy na svetskom (a tým odľahčujú osud dieťaťa). Akákoľvek bolesť nás má upriamiť na nás samotných, nie na okolie/svet, na to čo očakávame a ako to chceme. Ak sa pomôže nejakým silným prostriedkom a bolesť vôbec nie je, neničia sa tie veci, ktoré majú byť práve bolesťou zničené. Ako sa dá oslabiť bolesť? Iným prístupom k tehotenstvu, materstvu a dieťaťu.
Čo ak nemôžem otehotnieť, nech urobím všetko, čo sa dá?
A čo tak adoptovať si dieťa? Vesmír je bezchybný- to, dieťa, ktoré sa mi nemá narodiť (z x dôvodov), mi príde v podobe adoptovaného dieťaťa. Tú dušičku, ktorá sa mi mala narodiť „dostanem“ v tejto podobe. A ešte doplním to, čo sa udialo mnohým: ak si rodičia adoptovali dieťa, po čase žena otehotnela a mala vlastné dieťa. Poznám pár, ktorému sa takto narodili dvojičky 😀 … tu jasne vidieť, že ak prílišná snaha pominie, dostaneme to, čo chceme.
Ak už dieťa máte, dobre sledujte svoje správanie (emočné výbuchy, hnev, nadávanie na čokoľvek) a jeho zdravie. Nebýva to ihneď, zvyčajne deň- dva stačia na rozvinutie toho, čo sme vyslali. Časté sú nádchy, kašeľ, kožné prejavy- niečo čo rýchlo a akoby z ničoho nič príde a aj rýchlo dokáže odísť (ak sa dieťaťu dostatočne venujeme a hlavne- zmeníme svoje nastavenie). Je to pre to, aby sme upriamili pozornosť na dieťa, prestali sa správať/vyjadrovať a konať tak, ako doteraz. Stačí naskočiť na súcit, láskavosť, vnútorný pokoj a hneď sa všetko začne meniť. Žiaľ, naša doba je o tom, že zvyčajne dieťa šupneme starým rodičom (s dostatočnou výbavou liekov), pretože si PN kvôli práci nemôžeme dovoliť… nič sa nevyrieši, len viac zasunie do hlbších úrovní. Časom vidíme ako si dieťa ohrýza nechty, v noci škrípe zubami, trpí častými nádchami a kašľom… Od 13-15 roku veku (všimla som si, že u dievčat to bolo skôr) prichádza hlavné prebratie rodových vecí – a tu je to už oveľa horšie. Pri sedeniach sme u mnohých prišli na to, že v tomto veku sa im spustilo množstvo chorôb: ťažké tráviace problémy, ženské ochorenia, vykrivenie chrbtice, kožné problémy- všetko silne sa prejavujúce. To, čo sa nazberalo v rodovej línii preberá dieťa. Ak všetko prekročí kritickú hranicu, pohár pretečie, nastávajú ťažké úrazy/nehody/ rakoviny, a dieťa končí život. Áno, aj takto to môže skončiť. Uvedomte si, že nikde sa nič nestráca. Všetko čo vyšleme sa ukladá a časom k nám vráti- čo zasejeme, to zožneme. Vždy na to myslite!
Pokiaľ na dieťati nič nezaznamenáte, buďte radi- zostalo to u Vás- a prejaví sa na Vašom zdraví.
A ešte dodám: ak chcete dieťa niečo naučiť, musíte to robiť najskôr Vy sami. Nemyslite si, že Vaše správanie/vyjadrovanie/komunikovanie deti nevidia, nevšímajú si, alebo sú hlúpe! Kdeže! Deti vidia všetko, a hlavne to, čo nechceme 😀 komunikujú hlavne neverbálne, cez vnímanie, očným kontaktom, energiami, cez pocity. Na toto nezabúdajte.
Myslite na seba a na dieťa spôsobom: aké zmeny na sebe ešte môžem urobiť, aby bolo moje dieťa zdravé/šťastné/spokojné, aby som mu dala najlepší možný potenciál, čo najmenej vecí z rodu a rodovej línie? Najskôr sa snažiť upriamiť pozornosť na svoje zdokonalenie, zbavenie sa minulosti- odpustiť čo treba, pustiť sa toho, čo už nepotrebujem, nastaviť sa na pozitívny prístup k životu (sústreďujem sa na to, čo chcem, nie na na strach a obavy- teda na to, čo nechcem) a manifestovať svojim životom to, čo by som chcela predať svojmu dieťaťu. Berte deti ako seberovné, komunikujte s nimi tak, ako chcete aby raz ony s Vami komunikovali. Prosiť, ďakovať, komunikovať, vysvetľovať-a hlavne more trpezlivosti a láskavosti- to je základ, ktorý vytvára spokojné a zdravé dieťa. Myslite na to, že čo dieťaťu dáte, to sa Vám zúročí.
Ak budete chcieť niečo doplniť, napíšte!
Mária 🙂
Majka,nádherný článok…posúvam ho ďalej…
Majuška, úžasný článok, budem na to všetko myslieť, keď budem vychovávať svoje dieťa 🙂
Super clanok a som velmi rad ze ste o tom napisali.Prave mnohe z tychto veci som vzdy tvrdil svojim rodicom a blizkym.A vsetci mi nahovarali ze uz najvyssi cas si zalozit rodinu lebo uz v 32 som uz mal mat davno rodinu.Dokonca aj priatelka mi stale pripomina.Ale ja som im vzdy tvrdil naco tlacit na pilu.Vsetko ma svoj spravny cas.A tiez citim ze este nie som pripraveny na rodinu ale viem ze uz sa blizi ten cas ked si budem chciet zalozit rodinu.Proste si chcem uzivat zivot na plno v pozitivnom smere.A ked pride dieta tak viem ze budem pripraveny mu dat spravnu vychovu.Naozaj fakt ste ma potesili s tym to clankom.
Nikde nie je napísané, že v tom a tom veku MUSÍME mať rodinu. ak niekto nechce, vie prečo 😉
Dobrý deň..nedá mi nereagovať na tento članok,kedže sa snažíme s priateľom o babetko už niečo vyše roka.Bolo to naše rozhodnutie stať sa rodičmi ale zrejme ešte nie sme na to dosť zrelí, na túto veľmi dôležitu úlohu…….a ešte som chcela podotknuť ,že ten tlak z okolia je alarmujúci pre mňa,kedže všetci mojí znami ,rodina vedia ,že sa pokúšame o babetko a nedarí sa nam (pretože to tak ma byť)..cítim s nich tie vibrácie ľútsti ………………
ďakujem za članok a aj za celý tento blog 🙂
…no a tu je ten problém …vyjadrenie,že „bolo to naše rozhodnutie stať sa rodičmi „….presne toto je pre mňa dôležite pochopiť 🙂
Hore presne vedia, kedy čo máme mať, kedy sme pripravení dostať to a to :-)))))
ked tak citam a pozeram na deti, ake su zdrave a v pohode, tak som vdacna, ze aspon toto som nepohnojila. ale je fakt, ze musim toho vela zmenit, lebo aj ked to nejak nedoraza k nim alebo to odrazaju od seba, vracia sa to ku mne, to je fakt…
Ahojte vospolok, mám taký menší problém, teda neviem, či je to problém, ale čo sa mi stalo ma dosť trápi a neviem sa z toho začarovaného kruhu dostať… Ja hlboko v srdci cítim, že som rodená matka už od puberty, deti milujem, avšak vesmír mi zatiaľ veľmi nedoprial, asi ma stále skúša… Aj keď stále neviem, čo mi tieto skúšky majú priniesť, možno to vesmír chcel, aby som sa začala venovať viac sebe a duchovnému a aby sa zo mňa nestal neskôr pokrytec… Neviem… Vesmír mi moju objednávku na môjho manžela vybavil až keď som mala 26 a teraz viem, že sa do tej 26tky oplatilo čakať. Môj manžel je to najlepšie čo sa mi mohlo prihodiť, dovoľujem si tvrdiť, že to čo prežívame my dvaja ako pár je skutočná láska. Teraz sme spolu 6 rokov a ja k nemu cítim stále to isté čo v prvý deň. Vyslali sme preto pred dvomi rokmi na vesmír spoločnú objednávku na dieťatko, avšak naša túžba nebola vyslyšaná, ani prvý, ani druhý, ani tretí krát… Vždy som o dieťatko prišla. Problém s otehotnením nebol, problém bol, že dieťatkám prestalo biť srdiečko… Podľa lekárov sme obidvaja zdraví. Skúšam sa preliečovať bylinkami a pozitívnym myslením. Odpúšťam všetkým, čo mi akokoľvek ublížili a tiež tým, ktorým som ublížila ja. Je to pomalý proces, nie vždy sa to dá tak ľahko, ale cítim, že so na správnej ceste. Napadlo mi ešte, či nemôžem byť nejakým spôsobom prekliata? Chcela by som dnes skúsiť očistu prekliatí, len som sa chcela spýtať, či mám dodržať to, že mám čakať keď bude mesiac po splne, alebo je to jedno? Tiež by ma zaujímal váš názor, čo si o tom mojom „probléme“ myslíte? Ďakujem.
Damka,
skús čistenie urobiť po splne/v deň splnu, je to lepšie (a využiť napr. piatok, deň Venuše).
čo by mohol byť ešte problém? napadlo ma niekoľko vecí- ako to bolo s deťmi/otehotnením, potratmi, vzťahy k sebe navzájom- v tvojej a manželovej rodine? skús popátrať najskôr tu. s tým srdiečkom to môže byť neodpustenie, trápenie sa z lásky/pre partnera (niečo ako zlomené srdce)…aj keď problém môže byť aj 7 generácií dozadu. ďalej ma napadli priority- skús si napísať 10 bodov, čo pokladáš za svoje priority, ako ich plníš, čo má pre teba aký význam. tu môže byť tiež pes zakopaný. no a ešte ma napadla modlitba- zbavenie sa očakávaní a prijatie situácie v ktorej si: Prosím ťa Bože o odpustenie za to, že som milovala viac pozemské ako božské. Prosím o odpustenie za to, že moja duša bola závislá na ľudských hodnotách a neprijímala očistenie cez občasné straty. Prosím o odpustenie za to, že som urážala seba, iných, Boha, osud, okolitý svet, Vyššie sily. Všetko v mojom živote prijímam ako očistenie Lásky k Bohu, očistenie môjho Vyššieho, Večného Ja. Bože ďakujem za to.
modlitbu intenzívne, každý deň, aspoň mesiac v kuse, aby sa dobre dostala do podvedomia 😉
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď Mária, modlitbu mám zapísanú a uloženú pri vankúši 🙂 Očistu som práve dokončila, chcela som začať čím skôr, ak sa do týždňa nič nezmení, tak práve o ten týždeň máme spln, tak skúsim znova. Skúsim popátrať v rodine ohľadom tých otehotnení atď., ale zatiaľ čo ja viem, nik z mužovej ani z našej strany nič také nemal. Ale skúsim sa ešte popýtať. Čo sa tých priorít týka, mám ich viac, ako moje a manželove zdravie, zdravie celej našej rodiny, šťastie, stavba nášho domu a moje uplatnenie sa. Ja mám totižto pocit, že som veľmi nevyužitá a že tú lásku, čo v sebe mám nemám komu dať. Nieže by som ju nedávala manželovi, ale ja mám pocit, že jej mám viac, než je treba – a tu sa hlási túžba po bábätku, aby som tú „nadbytočnú“ lásku mala komu dať a nech len tak neprchá… Žijeme v Nemecku a ja tu pracujem iba na pol úväzok – a to ma veľmi ubíja, veľa času som sama. Práve dnes som začala k tej práci ešte jednu prácu, tak sa teším, že budem zasa na osoh 🙂
Rozdávaj lásku všetkým okolo, prírode… nesústreď ju len na jednu, dve.. osoby. nemusíš robiť neviemaké zázraky, stačí hoci len úsmev, pozitívne nastavenie a láskavá energia, ktorá ide z teba von…. veď čo dávaš von, sa ti vráti a možno aj iný spôsobom ako by si čakala 😉
Ahoj, velmi krasny a podnetny clanok, a aj diskusia… Dakujem, chcem sa spytat, co robit, ak pri patrani v minulych pokoleniach mame v rodine vela nestastia, resp. asi nespravnych rozhodnuti, ako to vycistit a odcinit? A tiez by som sa rada opytala na zalezitost potratu. Bolo to v tazkej zivotnej situacii a snazila som sa to potom odcinit pomocou inemu dietatu z detskeho domova, co sa mi podarilo… Ale ako odcinit, ocistit a zmenit seba? Nechcem aby to preslo na mojich synov… A ak si dieta vybera rodica, kde ostala potom dusicka toho mojho nenarodeneho dietata? Toto ma velmi trapi….
Salinka,
ak sa veci v rode opakujú, je dobré vyčistiť rod. Ak máš o toto záujem, napíš mi – mariaaab@azet.sk
Čo sa potratu a tých ostatných vecí týka- základ je uvedomenie čo som urobila, odčiniť to priamo v živote dobrými skutkami (toto si dokázala) a neľutovať minulosť/minulé rozhodnutia. Vedome konať dobro, myslieť pozitívne, byť k ostatným láskavý.
Dušička nenarodeného dieťaťa sa mohla už dávno narodiť do inej rodiny. Možno je aj vo vašej rodine. Možností je veľa a nemáš dôvod sa nad tým trápiť. Duše vedia pre čo si vyberajú/či nevyberajú ten ktorý život a rodičov 😉
Mila Majka, clanok mi prehovoril do duse, s manzelom uz skusame 8 mesiacov a zacinam mat obavy a skumat dovody som v hroznej depresii uz sa neviem ani radovat, straca sa romantika z milovania a mam pocit ze uz ani nechcem aby sa ma manzel dotykal:( sme spolu 6 rokov a mam 33 uz a dieta 9 rocne z byvaleho vztahu. Som aj nahnevana na manzela ze stale oddialoval dieta koli praci je 3 roky mladsi. Teraz sa plni co som sa bala ze to bude trvat:( som uz taka negativna a citim sa tak mizerne ze nemam silu to zmenit. A dietatko stale neprichadza. Rady ako na to nemysliet alebo ist na dovolenky ma este viac otravuju to je proste nerealne. Prosim porad ako dalej. Vopred dakujem.
Ahoj Avalon,
na niečo podobné som už odpisovala viackrát… aj kúsok vyššie je Damka, je tam moditba, ktorú odporúčam.
Skús si dať odpovede: prečo chcem ďalšie dieťa (často to býva náhrada za niečo iné, čo nám chýba a myslíme si, že dieťa nám to nahradí/doplní do života), či snaha mať dieťa je/bola na oboch stranách, či v niektorej strane vašich rodín neboli problémy s deťmi/narodením/potraty/osamelí ľudia bez partnerov… toto všetko môže mať vplyv na narodenie dieťaťa. Ale aj hnev na seba, partnera, Boha, osud atď… ale aj prehnané snahy- vtedy to funguje ako obrátený magnet a dieťa od seba odpudzujeme… často sa ľudí pýtam, či sú veriaci, či v niečo veria. Mnohí povedia že áno, verím v Boha. Moja otázka je prečo neprijímate to, čo vám Boh dáva? Prečo neprijímate to, že vám teraz nechce dať dieťa? Prečo plávate proti prúdu a nasili chcete niečo, čo možno ešte nemáte mať? V mnohých prípadoch som sa stretla s tým, že po rokoch snahy, mnohých umelých oplodneniach sa narodilo dieťa, ale s dosť vážnymi zdravotnými problémami. Možno budem necitlivá, zlá ale- ak by sa také niečo stalo- chcete mať takéto dieťa? Chcete mať dieťa o ktoré sa budete musieť celý život starať, ktoré možno vďaka postihnutiu nebude vedieť o svete (pre jeho dušu to však môže byť ľahký život)… možno poviete s manželom áno, chceme aj také dieťa. No z nestranného pohľadu by som odpovedala, že je to veľmi sebecké, myslíte len na seba, na to, čo chcete vy. Neuvedomujete si to, čo sa deje na iných úrovniach a nevidíte dôvody, prečo dieťa nemáte. Neprijímate to, čo vám z hora dávajú…. otázok je veľa, skúste si na ne dať odpovede.
Určite keď budem mať viac času napíšem článok, lebo táto téma je stále aktuálna.
Na záver: Avalon- prijmi život taký, aký je. Neprijatím súčasnej situácie, života, reality si nevytváraš budúcnosť. Výčitkami a otáčaním sa do budúcnosti rovnako- brzdíš prítomnosť a nevytváraš budúcnosť. Len prijatím toho, čo máš sa dá posunúť vpred. Je to ťažké a trvá to často dlho, ale inak sa vpred nepohneš. Skús si opakovať modlitbu, v ktorej je preprogramovanie a nastavenie podvedomia na prijatie súčasnosti, na uvedomenie si toho, že všetko je presne tak, ako máš mať ty, ale aj vy- ako rodina. Hore vedia najlepšie, čo je pre nás dobré 😉 V tom uvedomení je prijatie všetkého, viera a dôvera v Život.
Prosím o odpustenie za to, že moja duša bola závislá na ľudských hodnotách a neprijímala očistenie cez občasné straty. Prosím o odpustenie za to, že som urážala seba, iných, Boha, osud, okolitý svet, Vyššie sily. Všetko v mojom živote prijímam ako očistenie Lásky k Bohu, očistenie môjho Vyššieho, Večného Ja. Bože ďakujem za to.
– čítať intenzívne, niekoľkokrát za deň, aspoň mesiac v kuse
Krásne si to napísala Mária!!! Chcela som aj ja prispieť mojimi skúsenosťami, ale myslím, že ty si to napísala dokonale 🙂 Predsa sa len podelím niečim, aj keď je to otrepané, ale mne to pomohlo…. Avalon, ja viem, že som predtým písala (ak si čítala moje komentáre), že sme s otehotnením problém nemali, ale aj nám to otehotnenie trvalo vždy dlhšie, nikdy sa nám to nepodarilo keď sme si zmysleli. Nám sa to podarilo väčšinou okolo toho 6 až 8meho mesiaca… A ver mi, vždy som bola rovnako zúfalá. Ja viem, že je to otrepaná fráza čo ti teraz napíšem, ale mám to naozaj odskúšané a u mňa to vždy fungovalo… A vždy som na to prišla, až keď som otehotnela, že aha, to naozaj fungovalo… To tehotenstvo prišlo vždy, keď som sa na to prestala sústrediť. Keď som úplne vypla – keď som ale vypla bez toho, aby som si to hovorila, že som vypla, keď som úplne rezignovala, že sa na to môžem naozaj vykašlať, keď to vypnutie prišlo naozaj spontánne – vtedy sa nám to vždy podarilo. Ja viem, že to neni ľahké, že sa to ľahšie píše ako robí, to by som vždy takých ľudí, čo mi takéto radili ovalila panvicou po čele, že nech ma nechajú takými „kravinami“ na pokoji, že čo oni vedia, ale taká bola naozaj pravda. Veď ako som sa predsa na to mohla prestať sústrediť, keď som sama chcela dieťa? Veď to bolo úplne nemysliteľné!! Ale keď som sa úplne vzdala a prestala koncentrovať na to, že teraz chcem mať dieťa, tak som otehotnela. Nam sa tie naše tehotenstvá však doteraz nikdy nepodarili donosiť až do konca, ale to je už iná téma. Držím palce, nech sa vám to čím skôr podarí, áno poznám aj to, ako píšeš, že už nemáš ani náladu na sex, keď je to všetko „plánované“ lebo teraz treba ísť na to… Ja som tiež jeden čas fičala na ovulačných testoch… to bolo tuším to najhoršie 🙂 Skús sa od toho nejak odpútať, milovanie si užívať, skús chodiť na šport, alebo robiť nejaké hobby, čo ťa napĺňa, aby si sa od celej tej situácie odpútala. Ja som prvýkrát bola doma na dovolenke, druhýkrát som začala chodiť do fitka a tretíkrát som si našla brigádu… Ja mám 32 a nemám ešte žiadne dieťa… Ale bojujeme s tým 🙂 Držím palce.
Damka,
veľmi ĎAKUJEM za reakciu a doplnenie!!!!!!!
Krásny deň všetkým 🙂