Pasivita je patologickou nemocí mysli dnešní doby…
Odlúčenie od tých, ktorých máme radi alebo ktorých nemáme radi, je to, čo niektorí z nás zažívajú v tomto nepriaznivom období.
K ostatným sa už nemôžeme priblížiť. Nerozumejú nám, vôbec nás nepočúvajú, nedokážu cítiť to, čo cítime my, alebo sa odmietajú zaoberať naším pohľadom na vec. Stoicky sa držia toho, čo považujú za absolútnu pravdu, trvajú na tom, že majú pravdu, pôsobia ako sudcovia a odsudzujú všetkých, ktorí nesúhlasia s ich hodnotením vecí, vrátane nás. Alebo nás urážajú tými najhoršími slovami a v najsmutnejšom prípade sa od nás odvracajú plní nenávisti. Čo sa stalo?
Už nezapadáme do ich sveta.
My sme tí, ktorí nepovedia áno tomu, čo si oni zvolili za pravdu. Máme svoju vlastnú pravdu, alebo sa aspoň odvážime pochybovať o ich pravde. Sme kritickí, spochybňujeme, dokonca môžeme povedať: nie, tvoja pravda nie je moja. Preto sme hrozbou pre ich malý svet, ktorého sa držia, aby nestratili kontrolu a nemuseli opustiť svoju mentálnu zónu pohodlia. „Čo nemôže byť, nesmie byť.“ Otriasame týmto presvedčením. Musíme sa teda dostať z ich malého vesmíru. Sme zlikvidovaní. Puto, o ktorom sme si mysleli, že bude trvať večne, sa pretrhlo. Niektorí ľudia si to veľmi uľahčujú.
Niektorí ľudia sú jednoducho štruktúrovaní a príliš leniví na to, aby mysleli komplexne. Potrebujú jasné kategórie čiernej a bielej, dobra a zla.
Ale naozaj si myslia, že sú na dobrej ceste?
Naozaj si myslia, že človek môže kráčať dobrou cestou s hnevom, nenávisťou a agresivitou voči všetkému a všetkým, ktorí nezapadajú do ich sveta a pravdy?
Viem, že je to nesprávna cesta.
Nerozhodujem o tom, čo si má myslieť niekto iný. Nesúdim cestu, ktorú si vyberie iný.
Dokážem rešpektovať pravdu iných a nechať ju tak, aj keď sa mi nepáči a neschvaľujem ju.
Nenávisť nie je názor…
Nechcem chrliť nenávisť na tých, ktorí si myslia niečo iné, pretože viem, že nenávisť len otravuje vlastnú dušu. Nechávam druhému, čo mu patrí.
A ak mi nemôže dovoliť, aby som mal „svoje“, nechám ho tak… „Neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Žiadni dvaja ľudia nechápu vetu rovnako. Keď teda jednáte s ľuďmi, mali by ste sa vyhnúť tomu, aby ste ich prispôsobovali predstavám o tom, akí by podľa vás mali byť.“
Zdielanie s láskou a rešpektom
zdroj: Ava Fleur
Súvisiace články
