Náhľad na rok 2024, a na roky ďalšie- I.časť

• nič „vonku“ nie je istota/mi nedá istotu. Ani systém, ani ľudia. Jedinou istotou je moje vnímanie (ako čo cítim, ako sa v čom cítim, ako sa pri kom cítim). Ale hlavne viera a dôvera v to, že „nad nami“ je Stvoriteľ, Boh, Univerzum, Vesmír (doplňte si čo Vám vyhovuje), kto riadi celý systém. Kto vie čo bude. Kto nám dáva len to, čo je vhodné a potrebné pre náš rast. Nikdy nie je nič, čo by nám malo škodiť. Každý problém je len skúsenosť, spojená s lekciou, ktorú sa máme naučiť. Ak prestaneme problémy vnímať ako niečo negatívne, zlepší sa nám život. Ak začneme vnímať negatíva ako spôsob zmeniť svoj život k lepšiemu, ako výzvu, o to skôr sa budeme cítiť lepšie. Aj o tom je nadšenie pre život, pre nové. Stagnácia a staré už nie sú istota. Kedysi možno, ale od 2020 si musíme uvedomiť, že ani systém, ani nijaký človek nám nedá istotu. Dokonalosť vo fyzickom svete neexistuje. Ale svet sa môže vďaka našej zmene zlepšiť tak, aby bol vo vyššej kvalite pre život.

• vďaka navnímaniu sa na to, čo sa deje „vonku“, viem, ako sa nastaviť na to, čo prichádza. Viem si pritiahnuť to, čo je v súlade so mnou tak, aby moje Ja bolo spokojné. Na nič netlačím, lebo tlačiť rieku proti prúdu nemá význam. Urobím čo je v mojich silách a ostatné ponechám „vyšším silám“, aby konali. Uvedomujem si, akú veľkú silu majú myšlienky a emócie. Hovorím, myslím a prajem si len to čo, chcem. Tvorím pozitívnymi slovami, nie zápormi. Hovorím aj o sebe v prítomnom čase o tom, kto som. Napr. som so sebou spokojná, aktívne pracujem na …. tu si doplňte, čo potrebujete. Skrátka, pracujem na tom, čo chcem zmeniť (nie budem pracovať. Ale dávam všetko do prítomnosti). Uvedomujem si, akú silu majú slová a emócie. Tie idú do kolektívneho poľa a nevedomia iných. Čo chcem, aby odo mňa odchádzalo? … Ejha, to je uvedomenie … určite by to malo by to, čo by som aj ja sama chcela prijímať 😉
• všetko je v neprestajnej zmene a ja ju vítam. Lebo z chaosu sa rodí nové. A nové prináša to, čo je pre nový svet, novú dobu, nové energie a nové nastavenia potrebné. 8 na ležato je ako váhy. rovnováha. Je zložená z dvoch štvoriek. K nej sa dá veľa napísať, tak čo mi napadá v spojení s osmičkou … energia zeme, práce so zemou, uzemňovanie sa, pokoj. Kým neurobím všetko čo mám, nenazberám dosť informácií, nepohnem sa z miesta. Dávam si pozor na extrémy, lebo viem, že všetko je ilúzia. Snažím sa o neutrálny pohľad na všetko, čo sa vo mne a okolo mňa deje. Som pozorovateľom (učíme sa to od 2018).

Takže, ak máme ako-tak zvládnutú vnútornú silu (v ktorej sú pozitívne stánky ega – sebahodnota, sebaláska, sebaistota), ak dokážeme ovládať negatívne stánky 8ky – vlastnú aroganciu, agresivitu, potrebu ovládať iných, rozkazovať a vnucovať svoje pravdy, tak dokážeme byť v láskavom, pokojnom trpezlivom pozorovaní. Vieme udržať vnútornú rovnováhu. Sme Vedomými Tvorcami vlastného života. Vedome pozorujeme životy iných a sme v spolupráci s nimi. Dovolíme iným žiť si ich životy. Môžeme ponúknuť náš spôsob videnia sveta, ale druhá strana rovnako tak môže odmietnuť. Vedomý človek prijíma rozhodnutie iného ako jeho slobodné rozhodnutie.

Sama viem, aké je ťažké dovoliť (hlavne najbližším) robiť nevedomé rozhodnutia (ktoré prinesú bolesť, problémy). ALE – ktoré sú na druhú stranu veľmi dobré lekcie (veď najlepšie sa učíme na svojich chybách). Hoci môžem vnímať že to, v čom žije daný človek je celé zle, a stačilo by, keby využil ponúkanú informáciu, a hneď by mu bolo oveľa lepšie, musím mu dovoliť, aby sa rozhodol sám. Či chce prijať pomoc v danom momente, alebo nie. O tom rozhoduje on sám, nie ja. Rešpekt a úcta voči rozhodnutiam iných je v tomto prípade lekciou pre moje negat. stránky ega.

O tomto je tiež lekcia budúcich rokov. Ak to tak cítim, pomoc ponúknem. Ale nenútim.

Hoci nie vždy ide zmena po dobrom. Niekedy (alebo skôr vždy) musí druhá strana vidieť kde máme hranice. Že aj my vieme kričať a nadávať. Že nie sme len dobrými a necháme na seba nakladať ako na koňa. Hlavne, ak sme minuli všetky formy „po dobrom“ je načase konať inak. Neznamená to, že budeme zlými, arogantnými a budeme sa správať ako druhá strana. Nie. Budeme stále láskavými a trpezlivými (vo vnútri zachovávame lásku), ale na povrchu môžeme kričať, hnevať sa, nadávať. Lebo sme emočné bytosti a dovolíme si aj tieto prejavy (ak to tak v danom momente cítime). Dôležité je to v prípade, ak 10x niekomu pomôžeme, vyjdeme v ústrety, ustúpime, ale druhá strana nie je ochotná nám pomôcť, ustúpiť, vyjsť v ústrety ani raz. To už si fakt zaslúžime lopatou po hlave, aby sme sa prebrali 😀 Je hlúposť, ak naďalej pomáhame. Je to ako keď dovolíme malému dieťaťu všetko. Nemá hranice, nemá rešpekt. Myslí si, že svet sa točí len okolo jeho prianí. No a skúste takto nastavenému dieťaťu niečo zakázať …

Takže znovu sa vraciam k tomu, čo som písala už X krát – pokiaľ Ja neprevezmem zodpovednosť za vlastný život, pokiaľ som Obeť (ale aj Obetavec je obeť – obeť iných), dovtedy budem trpieť.

Dovtedy budeme trpieť, pokiaľ budeme sami seba ľutovať, obviňovať iných (hoci je to najjednoduchšie – oni za to môžu, ja som chudiatko, ktoré trpí), pokiaľ budeme žiť v minulosti a v neodpustení (aj sebe). Takže opak: ak začnem vedome meniť svoj nepokoj na spokojnosť, konečne sa mi začne život meniť k lepšiemu. Ak začnem hľadať spôsoby ako sa cítiť lepšie, už som na dobrej ceste. ALE – sami si na 100% nepomôžeme. Sami seba spoznávame cez iných, cez to, čo vidia v nás. Čo možno my sami vyhodnocujeme úplne inak, ako by sme mali. Čo možno pokladáme za prednosti – a oni sú to vlastne bloky. Rovnako tak nesprávne (cez svoje skreslené vnímanie) hodnotíme iných – ako zlých, ako arogantných. Pritom môžu byť len nešťastnými, ubolenými Deťmi, ktoré nevedia inak reagovať. Prečo? Vysvetlím v časti o zdraví 😉

Ešte dokončím tému utrpenia. Viete na čo je dobré utrpenie? Na zmenu. Lebo podstatou človeka je: chcem sa cítiť dobre. Makám na sebe a prestavbe svojho života, kým to nie je OK. … Byť Tvorcom je úžasný pocit.

Aby sme si nemysleli, že to ide len tak, lusknutím prsta, aj tu je nutné dôležité uvedomenie: byť zodpovedným je o sebaprijatí (minulosti, vlastných chýb, z ktorých je ten človek, ktorým som dnes). Byť Tvorcom NEZNAMENÁ byť v pocite viny, sebatrestania, obviňovania sa z toho, čo malo/mohlo byť inak. Lebo Tvorca nie je perfekcionista. Tvorca si dovolí chyby, dovolí si zlyhania – ale VEDOME už neopakuje staré chyby. Žiť vedome je o prítomnosti, o sebakontrole (ale bez napätia, že všetko musím mať pod kontrolou – to je znovu perfekcionista). Ale v uvoľnení sa, v pozorovaní toho, čo je TERAZ, bez nálepkovania a lietania hore-dolu (do minulosti, do budúcnosti). Takže: nie čo bolo, alebo čo možno nikdy nebude – závislosť na istotách, ktoré sú spojené s budúcnosťou (v ktorej je ale aj strach, očakávanie).

Čo som písala na za začiatku? Strata istôt je o prevzatí života do vlastných rúk. K tomuto to všetko, čo sa nám od 2020 dialo, smerovalo. K osmičkovému roku – 2024 – roku SILY, hodnôt, financií, spolupráce, harmónie, neutrality, sebavnímania, ale aj vnímania pocitov ľudí okolo. Uvedomenia si, že Ja Som je rovnako hodnotné, ako Ja Som ľudí okolo. O uvedomení si ale aj toho, koľko si dovolíme, koľko iným dovolíme (naše hranice).

Aby som túto časť uzatvorila, tak ju skončím práve spoluprácou.

Budúcnosť patrí komunitám, ktoré sa budú spájať pod spoločnými hodnotami, názormi, idú za spoločným cieľom. Kedy už nebude všetko pre mňa v egoistickom zmysle tak, ako to bolo u mnohých doteraz. Ale bude o MY – aby sme sa spoločne podieľali na hojnosti pre nás všetkých. Každý svojim spôsobom. Každý koľko vie a môže. Nie byť len konzument toho, čo niekto vytvoril. Ale prispieť svojim kúskom do celku. Tu ale treba, aby každý člen bol Vedomý Tvorca. V takýchto skupinách Obete a Spotrebitelia neobstoja. Zo skupiny budú vylúčené. Znie to možno tvrdo, ale … chceli by ste naďalej žiť vo svete, kde 1% nadľudí parazituje na 99%, ktorí makajú a predsa sa nemajú o nič lepšie, a vidia len omrvinky? Chcete naďalej kŕmiť kukučie mláďa? Nejde tu o anarchiu, ani rebelstvo voči systému. Ale nutnosť zmeniť systém, ktorý nefunguje v prospech 99% ľudí, ktorí ho tvoria. A viete čo? Dočkáme sa toho. Aj o tom bude tento rok. Hoci jar a leto bude rušné, verím, že ku koncu roku budeme vidieť, že zákony sú pre ľudí a spravodlivosť existuje.

Kým sa ale k tomu dopracujeme, vieme čo nás čaká. Stále byť vedomými pozorovateľmi systému a toho, kam nás médiá, politici tlačia. Všetko si preveriť, ničomu slepo neveriť. Uvedomiť si, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Za posledné roky sme sa presvedčili, že je dôležitý výsledok, nie plané reči (hoci sú pekné, tak z pekného – ale prázdneho taniera sa nenajeme).

Myslite na skutočnosť, pravdivosť (kto je pro-národný) hlavne v dobe, kedy pôjde o nastavenie nových hodnôt. Nebuďte naivní a prestaňte veriť sladkým rečiam a dokola sa opakujúcim klišé. Máte predsa vlastný rozum, tak ho kruci používajte! Nebuďte leniví konzumenti naservírovanej „pravdy“ z médii, ktoré sú platené tým 1%. Hľadajte informácie a netvárte sa, že Vás sa to netýka! Ak tu nechcete žiť, tak odíďte tam, kde Vám bude lepšie. Ale nenadávajte, nelamentujte, neobviňujte. Uvedomte si, že ak chcete ukazovať na iných, tak ukazovák, ktorý smeruje na iných je jeden. Tri prsty idú nazad, na Vás. Aj nejaké múdre porekadlo hovorí, kým pôjdeme upratovať susedov dom, mali by sme 3x obísť ten náš. Alebo – upracme si pred vlastným domom. Čiže – ak chcete kritizovať iných, máte Vy všetko na 100% košer? Ak iných obviňujete z nepoctivosti, ste vždy na 100% spravodlivými, pravdivými a poctivými ľuďmi? Buďte riadne nohami na zemi a prestaňte lietať v ilúziách, kto by akým mal byť (podľa Vás).

To, čo je spojené s osmičkovým rokom, rokom hodnôt, nového, učenia sa nového, s prestavením toho, čo už neslúži platí aj pre systém a politiku. Patríme do systému, týka sa to každého, kto je občanom Slovenska, kto tu žije, kto chce, aby tu žili aj jeho deti. A čo je veľmi dôležité, uvedomiť si, ako budú žiť. Dobre sledujte kto kope za nás, kto nás stále núti byť obeťou, kto dáva z nášho do vrecka inému. Hoci som písala o spolupráci, aj tu je nutné si uvedomiť: môžeme dávať len to, čoho máme nadbytok. Nemôžeme si vyprázdniť sklad a nemať pre seba nič. Vždy musíme myslieť hlavne na seba, svoje dobro a svoje energie. Lebo ak nebudeme mať silu a energiu pre seba, nepomôžeme ani iným. Ak je 8. na ležato ako váhy tak nezabúdajme na – má dať/dal. Koľko sme dali a koľko sa nám vracia? Alebo sme tu len na to, aby sme žili ako otroci pre záujmy iných? Upozorňovala som na to už pred voľbami v 2016 a dosť ľudí ma vyhodilo z priateľov na FB. Lebo ma nepochopili. Našla som ten inkriminovaný článok, ktorý sa mnohých nepríjemne dotkol, a sedí aj na túto dobu: https://www.eldhwen.sk/nase-sucasne-zivoty-a-volby/

A týmto na dnes končím.

Pokračujeme zajtra,

M 🙂

Autorské články je možné kopírovať len celé s uvedením aktívneho odkazu www.eldhwen.sk ďakujem, že rešpektujete moju prácu