Náhľad do roku 2023

Energie nového roku sa pomaličky rozbiehajú od septembra. Už môžeme cítiť to, čo príde. S niektorými sme už riešili to, čo bude, lebo sa im už otvorili lekcie nového roku.

Nadviažem na predošlý článok tým, čo sme sa učili: vyberať čo chceme, vedome a zodpovedne pristupovať k svojmu životu, myšlienkam a vzťahom. V tomto období, kedy ideme do skromnosti (lebo sa od 2020 zbavujeme závislostí), je to akoby sme sa z veľkého domu sťahovali do maličkej garsónky. Vonku stojí sťahovák a ťuká na hodinky: rýchlo, nemáme čas! Lebo skutočne nemáme čas. Mali sme aktívne a vedome pretvárať svoj život od 2018. Dosť času, nie? Prečo to znovu opakujem?

7 je veľká karma. Je to kosa, ktorá kosí + úroda, ktorú máme pred sebou. Tu je dôležité si uvedomiť niekoľko súvislostí, lebo sú veľmi dôležité. Akú úrodu mám. No, nič moc. A teraz – budem nadávať na to, aký bol zlý rok. Aké bolo sucho. Ako mi úrodu závideli susedia a určite mi ju uriekli. Aké bolo zlé osivo. Vôbec mi nenapadne sa na výsledok, na úrodu pozrieť pokojne a klásť si otázky/hľadať následne odpovede: prečo sa mi nepodarilo dopestovať lepšiu úrodu? Kde som urobila chybu? Čo som urobila v procese sadenia, rastu zle? Hľadám chyby vo vnútri, nie vonku (toto je základ všetkého). Tvorca, Dospelý hľadá chyby v sebe (čím som si túto lekciu pritiahla, čo mi to má povedať?). Obeť, Dieťa obviňuje okolie, hľadá chyby vonku (to oni za to môžu, oni sú tí zlí). Nadávam na výsledok, ale nepozerám na dôvody, prečo je úroda zlá. Nepripomína Vám to aj našu politiku? Ako sa nevedome (alebo vedome?) šafári s našim spoločným majetkom? Ľudia, ktorí majú na starosti našu budúcnosť nemajú domácnosť? Nevedia ako sa hospodári v malom? Čo všetko si môžeme dovoliť, alebo za akú cenu? Či si na všetko vždy budeme stále požičiavať? A následne budeme musieť makať do roztrhania tela, aby sme všetko splatili? Čo všetko sme ochotní obetovať, rozpredať, darovať? Zatiaľ nevidieť v politike takmer nijakú sebareflexiu, vedomie si vlastných chýb (česť výnimkám). Všetko je zlé, všetci sú zlí, len naši politici sú skvelí 😀 Hľadajú vinníkov, ale nepozerajú na to, čo predchádzalo výsledku. Kedy prevezmú zodpovednosť za následky svojich činov? Ako sa ne/starali o úrodu (o nás, o štát) vidieť …

Záleží len na nás, ako sa s realitou vysporiadame. Či to, čo je viditeľné budeme naďalej ignorovať, alebo KONEČNE budeme konať vedome.

7 je aj polovičný kríž: koľko sme (ešte stále) ochotní na seba nakladať? Kedy konečne nastavíme hranice tým, ktorí nerešpektujú naše Ja?

Alebo: chce sa mi túto záťaž ešte niesť na svojich pleciach? Tu je dôležité si uvedomiť: musím, alebo nemusím. NEMUSÍM! Hlavne ak mi vnútro hovorí NIE. Už chápete, prečo bolo nutné si v roku 2022 (6tkový rok) uvedomiť, čo ne/chceme? Kedy to bude konečne o mne, ak to bolo doteraz o všetkých okolo?

Prestali sme byť záchranári, obetavci, prestali sme dávať tým, čo nám nijako nevracali pomoc, čas a energiu. Ak chceme byť naďalej tými, ktorí majú svoje Ja na piatom, desiatom mieste, je nutné si dať odpoveď na otázku: sme ochotní trpieť? Lebo od 2020 ide doslova o život, lekcie dostávame cez bolesť na fyzickej úrovni (úrazy, nehody, choroby. Alebo stopky prichádzajú cez to, na čom sme závislí, na čom lipneme). Aby sme konečne dbali o seba, sústredili pozornosť na svoj život. A dobre si všímali: ak budem potrebovať pomoc, budú ľudia okolo mňa behať rovnako, ako som ja behala okolo nich? Dajú mi aspoň toľko, ako ja im? Aj o tom je NEMUSÍM. Už nemusím riešiť to, čo by som možno predošlé roky brala ako psiu povinnosť. Lebo: sa to má, lebo sa to patrí, lebo čo by iní povedali, lebo nechcem aby boli iní smutní, lebo som zodpovedná za ich pocity a potreby. Nie, už nie. A znovu pripomeniem, rušíme závislosti. Rušíme závislé vzťahy.

Možno si poviete: ale toto všetko je veľmi sebecké. Skutočne? Vôbec nie je. Lebo ak dávame 3x, 5x a človek nijako nevracia, nie je nielenže vďačný, ale berie našu pomoc ako samozrejmosť, škodíme mu. Degradujeme mu charakter. Neučíme človeka byť Tvorcom, ale Spotrebiteľom. Nie je Dospelý (zodpovedný za svoj život), ale Dieťa (ktoré očakáva, že bude oň postarané). A nielenže nebude vďačné, ešte bude drzo a arogantne pýtať viac. Daj! Lepšie! Krajšie! Viac! Ešte dávaj! Poďme, neseď, nemôžeš oddychovať! Postaraj sa o mňa! … tak čo, ešte stále je sebecké myslieť na svoje dobro, alebo by ste tomuto decku narezali na zadok? 😀 Nie, určite nie, veď chyba nie je v ňom. Chyba je v nás, my sme to všetko dovolili, my sme si také dieťa vychovali (obrazne dieťa). Takíto sú aj partneri, aj dospelí ľudia, aj politici, ktorí nás cez svoje arogantné správanie učia byť „bezohľadným sebcom“ a na seba myslieť ako na prioritu. Bez ohľadu na iných, myslím na svoje dobro. Lebo Ja Som najdôležitejší človek v mojom živote. A znovu: prečo mám byť ohľaduplná na niekoho, kto je voči mne arogantný? Kde je moja sebahodnota a sebaláska?

No a poďme nazad k budúcemu roku. Koľko iným dovolíme, aby na nás nakladali? S touto lekciou je spojený veľký nepokoj, nespokojnosť (lebo sa chceme cítiť konečne dobre, tak prečo už nemáme pokoj?). Už toho bolo dosť, sme zo všetkého unavení. Zabudli sme sa tešiť, smiať, radovať. Lebo sa na nás len nakladá. Konečne vidíme reálne kontúry, už máme na dosah výsledky, a zrazu nič! Možnosti sú fuč. Cieľ je posunutý do budúcnosti, do nedohľadna. Stratili sme istoty. Ale aj tu je zámer „tých v pozadí“ – unaviť nás natoľko, že nám bude všetko jedno. Budeme súhlasiť so všetkým, len aby sme mali pokoj. Budeme súhlasiť aj s omrvinkami, hoci oni majú plné stoly (za naše peniaze). Ale milí zlatí, pokoj, alebo hojnosť od nich mať nikdy nebudeme. Lebo len prízemným a malým ide o peniaze. Tým „veľkým v pozadí“ ide o moc, ovládanie. Systémov, krajín, más. My sme len spotrebný tovar, nahraditeľné a bezvýznamné tvory. Vo svete, v systéme v ktorom žijeme, sú prioritou peniaze a moc. Tak čo, dokedy budeme smutní, frustrovaní, dokedy budeme v bezmocnosti? Napätie, nervozita, „uťahovanie šraubov“ sa stupňuje. Vyskúšali si, že sa nebudeme brániť, ani keď budú porušovať ľudské práva, zákony. Poslušne prídeme aj na vlastnú popravu! Kým .. kým nám nerupnú nervy a nevezmeme 6. zvinutý bič, 7. kosu do vlastných rúk. Znovu: kým neprevezmeme zodpovednosť. Nás je viac. Spájajme sa s tými, ktorí majú rovnaké hodnoty ako my. Pomáhajme tým, ktorí nám pomoc vracajú. Budúcnosť patrí Tvorcom. Nie Spotrebiteľom.

My sme tí, ktorí rozhodujú. Len si to akosi stále neuvedomujeme. Táto dôležitá informácia nám bola zámerne z nášho vedomia mazaná. Uverili sme autoritám, uverili sme svojej malosti. Zakázali nám hovoriť čo si myslíme, slobodne myslieť, onálepkovali nás kadečím. Nie je dovolené byť slobodnou bytosťou. Len vyvolení môžu. Čokoľvek. Aj porušiť zákony, aj zabiť. Ale nad svetskými zákonmi sú božie. Tie platia na každého. Chce to len čas… ale ako sa hovorí: pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.

Stále dokola riešime rovnaké lekcie v sebahodnote, sebadôvere, v neuvedomení si vlastnej sily. Systém si nás dobre vychoval. Poslúchať, behať v krysom závode a nemať čas sa sťažovať. Ale toto všetko už dávno vieme! Tak prečo nič nemeníme? Zo strachu? Ale čoho sa bojíme, keď od 2020 sa učíme prijať smrť, ako súčasť života? Čo horšie sa nám môže stať? Teoreticky všetko vieme. Prax hoooodne pokrivkáva 😀

Točím sa okolo politiky, ale momentálne sa na nej dá ukázať mnoho, je skvelým príkladom všetkých súčasných lekcií.

Pozor, 23 je nepokoj, nervozita, nezmyselné/nepremyslené reakcie, slová iných ľudí, ktoré nie sú také, ako by sme chceli počuť. Kritickosť, prísnosť na všetko a všetkých. Vety typu: ako sa môže niekto takto správať??? Môže. Vidíme, že môže. Čo nie je zakázané, je dovolené. Dajme 23 radšej dokopy. 5 je hlava, nazberané a vytriedené informácie, ktoré vieme s „chladnou hlavou“, pokojne využiť…no veľmi to nepôjde, práve kvôli 23.ke, ale o to viac sa máme snažiť byť vedomými a bdelými pozorovateľmi. Lebo emócie nielenže zatieňujú rácio, ale sú hlavne manipulácia. Cez emócie sa ľahko manipuluje. Nezabúdajme na to. Už sme naleteli x krát. Už stačilo.

Takže čo je dôležité si uvedomiť: neprestajne sa učíme byť v pokoji a zachovať ho, nech sa deje čokoľvek (emócia = manipulácia). S každým riešením ide na 99% aj riešenie. Nehneváme sa na nikoho a nič, hnev je len nepochopenie lekcie. Na opačnej strane úsečky je smútok, plač, ľútosť. Je to rovnako nevhodná energia (naviac je to stagnácia). Ani jedno, ani druhé nevedie k výsledku, k potrebnej zmene. Hnev a neodpustenie, smútok a ľútosť sú brzdou na ceste vpred. A my sa predsa chceme hýbať. Neznamená to ale všetko prepáčiť a dovoliť. Vieme vyhodnotiť čo je ako závažné. No stále a znovu pripomínam: zachovávam lásku v duši. Nech sa deje čokoľvek, konám, myslím a správam sa pokojne, a vždy kde sa dá, aj láskavo. Dá sa láskavo, pokojne povedať nie. Dajú sa pokojne a láskavo nastaviť hranice. No ak druhá strana nerozumie pokojnej komunikácií, ak nechce počúvať o našich hodnotách, je nutné pritvrdiť.

Vedome robíme opak všetkého, čo v negatíve predstavuje 23 a 7. Veď sme sa to naučili v 2022 😉 Tvoríme si budúcnosť akú chceme. Dávame myšlienky a emócie do pekného, pokojného a harmonického zámeru. Nenecháme sa provokovať k nepremysleným reakciám. Nedovolíme iným, aby boli oni prioritou a my sme sa museli prispôsobovať (na úkor seba). Lebo môžeme dať len z to, čoho máme dostatok. Ak rozdáme všetky zásoby, z čoho budeme žiť? O tom je aj ochrana vlastnej energie, ktorej máme posledné roky žalostný nedostatok. Únava nás núti k odpočinku, hľadať prírodné zdroje pomoci pre vlastné zdravie, iné spôsoby pomoci (už nie lieky a chémia). Viac sa snažíme o seba dbať, starať sa o chrám duše, aby bol v čo najlepšom poriadku. A to je správne.

Takže čo dodať na záver: majte veľa pokoja, dbajte o seba a buďte zodpovední priatelia. Spájajte sa s rovnakými Tvorcami, ako ste Vy sami. Už sa nedajte klamať, ohlupovať maskami, povrchnosťami a ilúziami. Nastupuje tvrdá realita. Buďte preto pevne nohami v zemi, ale nestrácajte vedomie toho, že je vždy svetielko na konci tunela. Je tam. Vždy tam je. Hoci môže byť za zákrutou, kde ho aktuálne veľmi nevidieť. Nech sa deje čokoľvek, pokoj! Psychická odolnosť bude najdôležitejšia. Naše duše si vybrali žiť v tomto čase. V dobe zmien Zeme, v dobe pádu starých, nefunkčných systémov. V dobe tvorby nového Sveta, novej Zeme. Sme zodpovední za to, akú energiu, emócie a myšlienky do celku dávame. Preto o ne dbajme, nech majú správnu kvalitu. Buďme vedomými Tvorcami, buďme svojou najlepšou verziou! Kedy, ak nie teraz, keď ide o našu budúcnosť? O budúcnosť našich potomkov…

M 🙂

Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu Eldhwen – Cesta sebapoznania