Od bolesti k rozhodnutí růst
Meditácia, či zamyslenie sa ..
Myslím na chvíle,
v ktorých sa vo mne prebúdza život, 
a na chvíle, v ktorých som mŕtvy…
Zamyslím sa, aký som vtedy, keď žijem,
a aký som, keď som mŕtvy…
Život sa trasie pred nebezpečenstvom:
lebo žiť – to znamená riskovať, vystaviť sa nebezpečenstvu, ba i smrti.
Ježiš hovorí, že kto sa chce zachrániť, stratí život,
a kto je ochotný stratiť život, zachráni sa…
Myslím na situácie, v ktorých som utekal pred rizikom…
keď som si volil výhodu a pocit bezpečnosti…
To bol čas mojej stagnácie…
Myslím aj na iné situácie,
keď som sa odvážil riskovať…
dopustiť sa omylu…
prehrať…
ukázať sa hlúpym…
vystaviť sa kritike iných…
keď som riskoval, že si poškodím…
a spôsobím bolesť druhým…
Vtedy som žil!
Život je pre tých, čo majú radi riziko.
Zbabelec zomiera.
Život nie je v zhode s mojim chápaním toho, čo je dobré a toho, čo je zlé: Tieto veci sú dobré a predpovedajú šťastie, tieto veci sú zase zlé a treba pred nimi utekať.
Jesť ovocie zo „stromu poznania dobra a zla“ znamená vyhnanie z raja.
Musím sa naučiť prijímať každú vec,
ktorú mi život prináša – príjemnosť i bolesť,
smútok i radosť.
Ak sa uzatváram pred bolesťou,
zaniká moja schopnosť pociťovať
– tuhnem a odstrkujem to,
čo považujem za nepríjemné a nežiaduce.
A v tejto necitlivosti,
v tomto pritlmení je stuhnutosť a smrť.
Preto sa teda rozhodnem,
v celej plnosti prežiť skúsenosti prítomnej chvíle bez toho, aby som niektorú nazýval dobrou alebo zlou.
Ak jestvujú skúsenosti,
ktorých sa bojím – budem na ne myslieť…
a nakoľko je možné,
umožním im jestvovať a prestanem im odporovať…
Život ide spolu so zmenou.
To čo sa nemení, už je mŕtve.
Myslím na ľudí, ktorí sa zastavili v rozvoji a skostnateli…
myslím na ten čas, keď som sám bol taký…
žiadne zmeny,
žiadne novosti
– vždy tie isté, staré, obnosené pojmy a vzory správania,
tá istá mentalita, tie isté neurózy, zvyklosti, predsudky…
Mŕtvy majú vrodený strach pred akoukoľvek zmenou.
Aké zmeny sa udiali v mojom živote v posledných šiestich mesiacoch?
Čo sa mení dnes?…
Zakončím toto cvičenie, hľadiac na prírodu okolo seba – takú sviežu, takú dynamickú, takú krehkú, takú neistú, takú ohrozenú smrťou
a takú živú!
A budem takto dlhší čas hľadieť…
/Anthony de Mello: Pri prameňoch – 81meditácií/
Súvisiace články
