MôŽME MAŤ LEN TO,ČO SME PRIPRAVENÍ STRATIŤ SO ZACHOVANÍM LÁSKY

Ako sa chová človek, závislý na budúcnosti.

Keď som začal analyzovať formy práce s budúcnosťou, prišiel som k pojmu „deti“. DETI – TO JE NAŠA BUDÚCNOSŤ. Prečo bolo nevyhnutné pracovať práve takto? Pretože…tuším v 7. knihe som o tom písal: Často ku mne prichádza človek – má všetko čisté, a napriek tomu má ťažkú chorobu. Prečo? Lebo – deti. Čiže – mnohí ľudia, ktorí prečítali moje knihy, pracovali na sebe, menili sa, dosahovali zázraky, pole u nich svieti. No má dieťa, ktorému hrozí smrť – a on je nevyliečiteľný. Preto – pokiaľ on cez seba neprivedie dušu dieťaťa do poriadku, nemá právo na ľudské šťastie a zdravie. To znamená –

ÚPLNÉ ZDRAVIE – TO JE ZDRAVIE VAŠEJ DUŠE A VAŠICH POTOMKOV.

Vaši potomkovia – to je vaša budúcnosť. To znamená – musíme vedieť dať do poriadku svoju budúcnosť. Ak sa k budúcnosti pripútavame, prejavujeme k nej agresiu, tak ju strácame. Strácame spolu s našimi deťmi. S ich zdravím, osudom, charakterom, čo len chcete. Čo z toho vyplýva? Je potrebné naučiť sa zachovávať lásku, keď sa rúca naša budúcnosť, treba sa zbaviť agresie k budúcnosti, treba sa učiť prekonávať závislosť na budúcnosti. Ako sa dostávame do budúcnosti? Cez duchovnosť, túžby, nádeje, ideály, vznešenosť, mravnosť – to sú formy kontaktu s budúcnosťou.

Keď sa pripútavame k duchovnosti, čo robíme v ako prvé?

1. ZAČÍNAME ODSUDZOVAŤ DRUHÝCH ĽUDÍ. Jeden je nemravník, druhý hlupák, tretí podliak, ďalší zlodej, a ďalší sa zle chová. To znamená – ODSUDZOVANIE DRUHÝCH ĽUDÍ – je forma závislosti na budúcnosti.

2. Druhá forma – STRACH– obavy o budúcnosť, ak sa stále bojíme, príliš prežívame obavy o budúcnosť, tak sa pripútavame a budúcnosť strácame a škodíme tým svojim deťom.

3. Tretia forma. Čo je to SKĽÚČENOSŤ? Je to nedôvera v seba v budúcnosti. Čiže skľúčenosť, nespokojnosť s osudom, želanie nežiť – to je stupeň závislosti na budúcnosti. No nakoľko agresia k láske cez seba, cez skľúčenosť, želanie nežiť je najväčšia – seba zabíjame ľahšie ako druhých – tak cez toto všetko, cez nespokojnosť so sebou, sa pripútavame k budúcnosti a strácame ju v prvom rade, (hlavne pri skľúčenosti), nie my, ale naši potomkovia.

Preto, keď príde ku mne na príjem žena, prvé, čo jej hovorím. Kým sa nezbavíte nespokojnosti so sebou, s osudom, skľúčenosti a želania nežiť – vy deti neočistíte. Aj dnes som telefonoval s pacientkou. Ona hovorí – Viete, ja som sa zmenila, pocítila som, že mám iný svetonázor, ale rovnako ako predtým, som sama. Ani jeden muž za mnou nechodí. Už má cez 40. Ja jej hovorím: Pozrite, prakticky ste sa zbavili nárokov k mužom. To vidno. Zbavili ste sa strachu z budúcnosti. No skľúčenosť, nespokojnosť so sebou, s osudom je vo vás veľmi vysoká. A tým ste pripútaná k želaniam. A kým ste k želaniam pripútaná – nemôžte ich mať. Keď sa vám totiž želania vyplnia, dôjde u vás k výbuchu závislosti a potom začne umierať buď muž, ktorý si vás vybral, alebo vy.

MôŽME MAŤ LEN TO,ČO SME PRIPRAVENÍ STRATIŤ SO ZACHOVANÍM LÁSKY.

Totiž ak dokážem uchovať lásku, pri strate niečoho – môžem to mať. Akonáhle nedokážem zachovať lásku pri strate niečoho – nemôžem to mať, je to neprípustné, lebo budem zabíjať svoju dušu. Tak teda nebezpečenstvo skľúčenosti, nespokojnosti so sebou, želanie nežiť spočíva v tom, že tento program prakticky necítime a následky zanecháva strašné. Preto, keď sa začnete modliť, zmysel pokánia nie je v sebabičovaní a sebaobviňovaní. Čo je to hriech? Je to odmietnutie lásky k Bohu myšlienkami, slovami a skutkami. Takže ak chcete svoje hriechy napraviť, čo musíte urobiť? Musíte sa vrátiť k láske k Bohu. To znamená, musíte prežiť znovu všetky situácie so zachovaním lásky. A na to, aby ste lásku zachovali – musíte odpustiť sebe, druhým, zbaviť sa strachu a skľúčenosti. To znamená –

ZMYSEL POKÁNIA JE V OBRÁTENÍ SA K LÁSKE A NIE – HĽADANIE VINNÍKOV.

YOUTUBE.COMКак ведет себя человек, зависимый от будущего? Почему женщина не может найти свою половину?Какие существуют формы зависимости от…

zdroj: Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy