zdroj: Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy
Láska žije oveľa dlhšie ako nenávisť.
V jednej z prvých kníh som povedal, že NEMOŽNO MYSLIEŤ A HOVORIŤ ZLE O NIEKOM, S KÝM NÁM BOLO KEDYSI DOBRE.
Pred pár dňami som na internete vylovil veľmi zaujímavý článok. Citujem jeho časť:“Každý desiaty pár si zachová rovnakú lásku 20 rokov a viac po začatí vzťahu.“ Toto je záver, ku ktorému dospeli výskumníci na univerzite Stony Brook v New Yorku, porovnávajúc chemické procesy v mozgu u mladých párov a párov, ktorí spolu strávili viac ako 20 rokov, pomocou zobrazovania magnetickou rezonanciou.
Vedci zistili, že niektorí predstavitelia starších párov, keď vidia obrázok partnera, majú presne rovnaké chemické reakcie v mozgu ako ľudia, ktorí sú v počiatočnom štádiu zamilovania.“
.Vážne deformácie charakteru a osudu človek dostáva, keď stráca lásku. A často vzniká nasledujúci obraz. Stretnú sa ľudia a zamilujú sa navzájom. Sú veľmi zamilovaní a istí, že sa budú milovať navždy, alebo – aspoň dlho. City sa ešte neodhalili a už lezú do postele, chtiac nechtiac ponižujú svoje vysoké city. A potom začína spoločný život. A potom začnú excesy. Manželia sa správajú niekedy cynicky, niekedy ako prasce. Objavujú sa urážky a výčitky a postupne si všimnú, že ich city začínajú oslabovať. Priateľstvo – to je láska bez sexu. Preto milujúci ľudia by mali byť vždy priateľmi. Zrada voči sebe navzájom, neúcta, neochota starať sa jeden o druhého – to všetko neprimerane ničí priateľstvo a vysoké city. A nakoniec, manželia hovoria – koniec, láska prešla. Konflikty sa stávajú tvrdými a nezmieriteľnými. Ponížiť druhého, pomstiť sa mu, sa stane takmer potrebou. A v skutočnosti sa naďalej milujú navzájom, ale už to nevnímajú. Vonkajšie obaly lásky sú zničené, ale vnútorné sú naďalej živé.
Na jednej z prednášok som citoval jeden výraz – „láska časom prejde“ – a vysvetlil, že tento výraz nie je úplne správny. To my „prechádzame“, ale láska zostáva. Keď osoba, ktorá netuší, že naďalej miluje, začne odsudzovať, pohŕdať a ponižovať milovaného človeka, po nejakom čase dostane vážnu chorobu, ktorú medicína nemôže vyliečiť.
Vždy som zdôrazňoval, že V PODVEDOMÍ NEEXISTUJE PREMLČACIA DOBA . Silné sťažnosti, nenávisť alebo skľúčenosť žijú v našom podvedomí po celé desaťročia a niekedy až do konca života. Ale láska žije oveľa dlhšie ako nenávisť. A Božská láska v našej duši žije večne. Iba preto sa môžeme rozvíjať. Preto láska môže poraziť pripútanosť k niečomu alebo k niekomu, ktorá rodí odsúdenie alebo urážky.
Celý vesmír sa rodí z Božskej lásky.
Stále milujeme Stvoriteľa, aj keď budeme popierať jeho existenciu, aj keby sme našu dušu skazili nesprávnym svetonázorom a správaním.
Neúcta k rodičom, ktorých vždy nevedomky milujeme, ktorí nám dali život, veľmi skracuje čas našej existencie. Preto je jedným z hlavných prikázaní – „Cti otca svojho a matku svoju“.
Pohŕdavý vzťah k Bohu sa mení na degeneráciu a smrť potomkov. Preto tretie prikázanie hovorí: „Neber Božie meno nadarmo.“ Mnohí kňazi, presvedčení, že existuje Boh, nevedia, ako kultivovať úctu k Stvoriteľovi, premieňajú vieru na každodenné rituály a na nádej na získanie výhod. A človek, aby prežil, sa intuitívne pokladá za ateistu. Lepšie je myslieť si, že neexistuje Boh, ako vedieť, že On je a zaobchádzať s ním pohŕdavo. Pre výsmech nad Stvoriteľom v starom Izraeli okamžite zabíjali. To zachraňovalo dušu nielen hriešnika, ale aj tých, ktorí ho obklopovali. Tým sa zachraňovali duše potomkov.
Ženy sa často nevydávajú z lásky, pretože kvôli svojej naivite nevedia, ako zaobchádzať s láskou. Pokiaľ existuje sexuálne nadšenie a silné city k svojmu manželovi, je pripravená ustupovať mu a odpúšťať. Posteľ môže uhladiť akékoľvek konflikty. Ale akonáhle potešenie oslablo, je presvedčená, že muža prestala ľúbiť. A dovoľuje si ho ponižovať myšlienkami a slovami, obviňovať, odsudzovať a urážať sa. A potom sa čuduje, prečo jej deti ochorejú a umierajú.
Žena, ktorá zachováva lásku a dobrosrdečnosť, nemôže byť pasívna. Láska – to je energia, musí nachádzať stále nové a nové formy. Všetko, čo nazývame nedokonalosťou a hriechom, je zapríčinené stratou a nedostatkom lásky. Ak žena intuitívne ide na novú úroveň poznania, teraz sa pravdepodobne tento proces začal u mnohých, zostáva len radovať sa.
S.N. Lazarev. „Človek budúcnosti. Výchova rodičov. 1“
