alebo: o sile pozornosti, slobode voľby a vedomej korekcii vlastného života 🙂
V článku https://www.eldhwen.sk/aktualne-1-26/ som jemne upozornila na jednu dôležitú tému, ktorej by som sa teraz chcela venovať hlbšie:
čomu všetkému sme ochotní uveriť – a prečo + ako ľahko odovzdávame iným svoju silu
Možno by ste neverili, ako ľahko sme manipulovateľní. Ako rýchlo dokážeme prijať niečo ako nemenný fakt, ktorému sa treba prispôsobiť – bez otázok, bez vnútorného overenia.
Často preto, že to povedala autorita, ako veštica, liečiteľ, terapeut, lekár, politik, rodič, partner, alebo ktokoľvek, komu sme sa naučili veriť „na 100 %“.
Lenže nikto nevidí realitu úplne presne, v celistvosti a do detailov. Každý vníma svet cez svoje filtre, skúsenosti a presvedčenia. Najmä posledné roky sú energeticky veľmi dynamické a premenlivé. Preto robiť definitívne výklady typu: „Takto to bude a nijako inak“ je nielen nerozumné, ale aj obmedzujúce a často manipulatívne. Ak od niekoho cítite takýto tlak, strach alebo pocit, že vám berie slobodu voľby – nie je to pomoc, ale moc. A v tom prípade je na mieste odísť.
Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré si potrebujeme uvedomiť je: Budúcnosť nikdy nie je len jedna
– nikdy neexistuje len jedna možná budúcnosť.
– Vždy sú minimálne dve – a veľmi často oveľa viac možných budúcností.
Preto je dôležité:
– starostlivo zvažovať, od koho prijímame rady,
– vnímať, ako na informácie reaguje naše telo,
– pamätať na to, že všetko, čo počujeme, je len informácia – nie verdikt.
Nemusíme prijať to, čo nám hovoria iní. Je na nás, čo prijmeme ako možnosť a čo odmietneme ako „toto nie je moja cesta“.
Znovu zopakujem – ak cítime z informácií akýkoľvek negatívny pocit, tlak alebo strach, ide o manipuláciu.
Čomu hlava uverí, to sa pre nás stáva realitou. Preto funguje placebo, ale aj kolektívne pobláznenie či davová psychóza.
Pozornosť je tvorivá sila. Čomu dávame pozornosť, to rastie. Preto si môžeme vedome vyberať:
- či budeme „polievať“ to, čo chceme, aby rástlo a kvitlo,
- alebo necháme rásť bodliaky strachu, tlaku a cudzích presvedčení.
Táto voľba je vždy na nás! Uvedomme si, že nás nikto nemôže nútiť do niečoho, čo je v rozpore s našim svedomím, pocitom, skúsenosťou.
Kedy a prečo žiadať o pomoc?
Ak stojím na križovatke a zvažujem cestu A, B alebo C, je prirodzené chcieť vedieť:
– čo sa môže stať,
– aké sú možnosti,
– a na čo si dať pozor.
Zdravý prístup vyzerá takto:
- hľadám nezainteresovaný, nestranný a objektívny pohľad,
- vypočujem si všetky pre a proti,
- ak sa objaví niečo náročné, pýtam sa: Čo s tým môžem urobiť, aby sa to zmenilo? Nie „čo ma čaká“ a neminie, ale ako to, s čím nesúladím, môžem vedome ovplyvniť.
Výklad a terapia – je dôležité jasne rozlišovať, že:
- Výklad je mapa možností. Ukazuje, kde sa môžem ocitnúť a na čo si dať pozor. Čiže jednoducho povedané: Výklad = informácia.
- Terapia je aktívna zmena v teréne. Pracujeme so zmenou presvedčení, podvedomia a hlbších vzorcov – často okamžite. Terapia = transformácia.
V oboch prípadoch však platí to isté: Človek nie je pasívny prijímač. Stáva sa vedomým korektorom vlastného života. Teda:
Ak oslovím projektora, ktorý mi ukáže možnú projekciu budúcnosti, nestáva sa zo mňa pasívny prijímač. ALE – stáva sa zo mňa aktívny korektor.
Možno poznáte filmy, kde sú ľudia „hodení“ do labyrintu. Priestor sa mení … Otvorili sa nejaké nové dvere, prepadli sa o poschodie nižšie, priestor sa zužoval, napĺňa vodou… a ľudia boli nútení na zmenu priestoru. Presne toto sa deje aj v našich životoch – ak dlhodobo ignorujeme signály, intuíciu alebo potrebu korekcie. Potom prichádza zmena zvonka. Tvrdšia. Násilnejšia. No zmenu môžeme robiť aj vedome a priebežne. Znovu – rozhodnutie, ako to bude, je len na nás.
Že nechceme k nikomu chodiť po rady a chceme si všetko riešiť sami? Dá sa to a podporujem to! Ako na to?
- potrebujeme byť vedomým pozorovateľom seba. Vedieť si pomenovať a rozlíšiť: toto je moje, toto je cudzie. Toto prijímam ako pre seba vhodné, toto odmietam, lebo to nie je so mnou v súlade. Odmietam to bez strachu, bez pocitu viny. Výsledok/rozhodnutie má byť v súlade s mojim vnútrom. Čiže
- potrebujeme byť vedome v prítomnosti. Bez napätia, bez drám, bez negatívnych očakávaní (aj bez príliš pozitívnych očakávaní). Byť v neutrálnom nastavení voči tomu, čo sa deje. Toto znamená byť pozorovateľom. Nedávať nijaké prehnané/veľké emócie do ničoho, čo sa deje. Nedať sa ničím príliš rozrušovať, nemútiť kalnú vodu, nedávať energiu = pozornosť do toho, čo nechcem. Poodstúpiť a pozorovať. Pozorovať svoje pocity vo vzťahu k tomu čo sa deje. ALE PROSÍM, v tomto článku hovoríme o bežných životných situáciách – nie o hlbokých traumách, ktoré potrebujú plné emočné precítenie.
- pri tom znovu rozlišujem: kedy je vhodné požiadať o iný pohľad na to, čo je pre mňa dôležité? Niekedy stačí káva, či prechádzka s dobrým priateľom. Ukáže nám iný pohľad, povie svoj názor, prinesie ľahkosť. Že nedostaneme adekvátne odpovede?
- podvedomie vie čo je pre nás správne. Ak sú pochybnosti – je to NIE. Dajme tomu, čo sa deje čas, nech sa ukáže viac. Často aj to pomôže pri skladaní životných puzzle. Ale aj tu treba vedieť, ktorá naša časť to NIE hovorí 😉 A presne to tomto všetkom je práca na sebe. LEBO vieme byť projektormi, aj korektormi. VIEME TO! Že to nevieme teraz? Vedeli sme to ako deti. O tom je „buďte nevinní ako deti“. Bez predsudkov, očakávaní, hodnotení. LEN buďte. Čistí vo svojej podstate. Stav nula, vnútorný budhovský úsmev, s-pokojnosť vo vnútri. Ak toto máme, tak VIEME.
Presne toto sa deje aj v našich životoch – ak dlhodobo ignorujeme signály, intuíciu alebo potrebu korekcie. Potom prichádza zmena zvonka. Tvrdšia. Násilnejšia. No zmenu môžeme robiť aj vedome a priebežne.
Ak by som mala celý článok zhrnúť do jednoduchého vnútorného kompasu, vyzeral by takto:
– Zastavím sa.
– Beriem informáciu, nie verdikt.
– Sledujem telo (stiahnutie, napätie = nie).
– Nemusím sa rozhodnúť hneď.
– Vyberám si vedome, čomu dám pozornosť.
Všetci vieme byť projektormi aj korektormi svojho života.
Možno si to teraz nepamätáme – ale podvedomie si pamätá, aké to je byť bez predsudkov, očakávaní a hodnotení. V stave jednoduchého bytia.
Keď sa do tohto vnútorného nastavenia vraciame, vieme. Myslime na to, že zmena príde vždy. Zmeny sú nevyhnutné. Otázka je len: či ju necháme prísť nasilu, alebo ju uchopíme vedome.
Aj o tom je moja práca, aj pre toto som tu. Aby som pomáhala vidieť možnosti – nie rozhodovať za vás. Lebo rozhodnutie je vždy vo Vašich rukách.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
obrázok vytvorený za pomoci AI
