Deje sa toho veľa, naraz. Ale na to sme si už posledné roky mohli zvyknúť.
V čom je to teraz iné? Čo je inak? Cítime neistotu, lebo nevidíme do hmly, ktorá je pred nami. Sme ako na pohyblivých pieskoch, alebo ako vo vzduchoprázdne … Prečo je to tak? Lebo sme v období vlastnej rekonštrukcie. V období kukly, ktorá čaká na moment zmeny na motýľa. Ale dovtedy nezaháľame, nemôžeme zostať stáť. Lebo
- sme konfrontovaní so svojimi hlbokými presvedčeniami. Ktoré sú spojené aj s rodmi, rodinami, spojené s našou identitou. Rozpadajú sa všetky nesprávne postoje, očakávania, plány. Je v rozpade ilúzia o tom, kto sme (alebo kým by sme mali byť podľa niekoho predstáv – často programy z detstva). Sme doslova tlačení k tomu sa preskladať. Inak, podľa nových „pravidiel“, nových/iných energií. Učíme sa, ako žiť vo Vodnárskom chaose (ktorý má ale rád svoj systém a poriadok). Všetko v čudnom tempe, všetko za pochodu
- cítime sa inak aj po fyzickej stránke. Nechcem písať cítime sa zle, ale mnohí sa fakt cítia zle. Aj tu je potrebná pozornosť tomu, prečo sa necítime dobre. Vesmír/Boh/Univerzum/Život/Osud nás k tomu intenzívne núti posledných 5 rokov. Mnohí si uvedomili, že už nepomôžu lieky a prekrytie problémov „náplasťou“. Že bez vnútorných zmien sa aktuálne problémy len zväčšujú. Už sa nedá hľadať dočasné riešenia. Už je nutné hľadať dôvody a príčiny do hĺbky. ROZHODNÚŤ sa, vytrhnúť ich aj s koreňmi. Mám radosť, že ku mne prichádza veľa nových ľudí (aj mužov), ktorí majú odvahu ísť do hĺbky a meniť zakorenené presvedčenia. Uvedomiť si, čo s čím súvisí a prijať možnosti, ktoré sa ukážu. Lebo
- chceme sa cítiť lepšie. Lenže! Ako som písala, už len jedna tabletka, jedna terapia, jedna masáž nepomôžu. Už je nutné všetko spojiť a PRACOVAŤ NA SEBE SYSTEMATICKY! Mať trpezlivosť, vytrvalosť, mať odvahu pozrieť na seba inak. Už bez pocitu hanby, viny, nadmernej zodpovednosti (nadmerného tlaku na seba, na výkon), a podobných zbytočností, ktoré nám aktuálny stav ešte zhoršujú.
- ROZHODNUTIE CÍTIŤ SA DOBRE je veľmi oslobodzujúce. A je to tak jednoduché – len sa rozhodnúť. A znovu – mať vytrvalosť a trpezlivosť so svojimi starými nastaveniami, ale so všetkou láskou a vďakou (za učenie, ktoré nám dali), ich už poslať od seba preč. V terapiách nachádzame nové, súčasné a pravdivé presvedčenia. Tie, ktoré korešpondujú s tým, kým sme DNES, TERAZ. Akým človekom chceme byť , ako sa chceme cítiť. Že je to ťažké? To je výhovorka. Všetko, čo za niečo stojí, vyžaduje energiu a čas, ktorý do toho dáme. Tak je to prosté.
- Preto – prestaňme byť pohodlní a žiť instantne (všetko ľahko, hneď, bez námahy). V súčasnosti to takto fakt nejde. NIKTO za nás neurobí to, čo musíme my sami. Prestaňme veriť každému, kto nám sľúbi prácu za nás. Pozor na mediálne programovanie! Majme nohy na zemi a KONEČNE si preverujme, aká je skutočnosť. Lebo v tv správach určite pravdu nedostaneme (možno len čas a dátum). Tu je instantnosť veľmi nebezpečná. Padáme do kolektívnych energií nespokojnosti, arogancie, hulvátstva. Každý si môže hovoriť čo chce, klamať verejne a je mu to dovolené – lebo okrem spomaleného právneho systému – ale na ten sa nevyhovárajme! Máme predsa vlastné SVEDOMIE! To je náš kompas. Nie čo je dovolené systémom! Prestaňme degradovať vlastný charakter tým, že veď keď oni môžu, môžem aj ja. Bez vlastnej zodpovednosti sa nič nezmení. Ak vodič predo mnou prejde na červenú, môžem aj aj? Ak si strihnem zákrutu, o čom to je? Veď môžem, lebo tu nie sú policajti? Alebo? … Toto sú úplne najjednoduchšie formy sebadisciplíny. Dodržiavať pravidlá. LEBO – keby každý pravidlá dodržiaval, neboli by sme tam, kde sme. Na svedomie nepotrebujeme zákony. je našou súčasťou + stračia prvé prikázania: nebudeš mať predo mnou iných Bohov, aby si sa im klaňal: aktuálne je systém nastavený na uctievanie peňazí a postavenia = arogancia moci. ALE aj tu je to o zodpovednosti. Lebo jeden človek nemôže riadiť svedomie celej krajiny, ani donútiť masy k niečomu, čo samé nechcú (jedine že by sa vzdali zodpovednosti a boli bez svedomia). Miluj blížneho svojho, ako seba samého: ako sa máme radi, máme sami seba v úcte a rešpekte, keď dokážeme byť arogantnými hulvátmi? (verím, že k týmto ľuďom čitateľ článku nepatrí). Vychovávame sami seba, vychovávame sa vzájomne. Cez to, koľko dovolíme sami sebe, koľko dovolíme iným. Na každého platí iná miera výchovy. Taká, ktorej rozumie. Uvedomme si, že nesmie byť všetko dovolené. Výsledok je anarchia, degradácia charakteru. Za ňou nasleduje degradácia duše – a to je koniec života. Videla som to niekoľkokrát počas praxe. Ako ľahko a rýchlo skončí život človeka, ak nepestuje vlastný charakter, ak mu rodina nenastavuje hranice…
Prajem nám všetkým veľa ODVAHY pozrieť na seba inak, do hĺbky a meniť svoje presvedčenia. Byť vedomým pozorovateľom vlastného života – myšlienok, pocitov. Byť bdelým pozorovateľom toho, čo sa deje v našom vnútornom svete, ale aj o čom je to, čo sa deje vonku. POZOR na to, do čoho dávame pozornosť. Nie všetko si zaslúži našu pozornosť = našu energiu. Potrebujeme ju hlavne pre seba. Lebo keď JA budem v poriadku, môžem ďalej pomáhať ostatným. S čímkoľvek budete potrebovať pomôcť, poradiť, som tu pre Vás 🙂
Pekné zimné dni priatelia,
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
obrázok vytvorený AI
