Nič nie je také zlé, ako sa zdá. Za každým problémom je nielen riešenie, ale aj poučenie. Len sa musíme naučiť správne „pozerať“ 😉
Ak človek nesmeruje k Bohu, – začne uctievať najprv blízkych ľudí a potom – svoje inštinkty, túžby, život. Čím viac človek uctieva a pripútava sa, tým horším sa stáva jeho charakter a tým vyššia je agresia – najprv podvedomá, vnútorná a potom aj vonkajšia. Choroby a nešťastia – sú brzdením človeka v jeho hriešnom stave, je to pomoc a podpora zhora.
Odstránenie agresie prostredníctvom pokánia a odpustenia – lieči.
Zlepšovanie charakteru – lieči.
Znižovanie pripútanosti k tomuto svetu – lieči.
Pochopenie, že človek by nemal uctievať pôžitok, že hlavným cieľom je láska, nie potešenie – lieči.
Prijatie Božej vôle – lieči.
Pocit prítomnosti Boha vo všetkých – to je pocit lásky v duši. Keď sa vzdávame lásky k rodičom, k milovanému človeku, k sebe, – to nie je nič iné, ako zrieknutie sa lásky k Bohu.
Preto schopnosť zachovať lásku k tomu, kto ukrivdil – lieči.
Schopnosť ctiť a rešpektovať rodičov, napriek všetkému, – lieči.
Ak človek, ktorý ešte nemá zjavné, viditeľné problémy, robí všetko vyššie uvedené, tým uzdravuje svoju dušu a zbavuje sa problémov v budúcnosti.
Ak už má človek vážne problémy s osudom a zdravím, potom je to všetko liečením, liekom.
Dokonca aj keď človek dostal smrteľnú diagnózu, ak ho lekári odmietli, uzdravenie duše ho môže kedykoľvek zachrániť.
A ak človek umiera, ak nestíha dať svoju dušu do poriadku, – aj v takejto situácii musíte pokračovať v zlepšovaní svojho charakteru, zachovávať lásku vo svojej duši, vzdávať sa pripútanosti, pamätať, že život – to je predstavenie a naše pravé „ja“ je večné.
Toto všetko nie je zbytočné.
Aj keď človek umiera, môže v tom okamihu pomôcť svojim deťom a vnúčatám. Na druhý svet si neberieme nič materiálne, ale svoju lásku a svoj charakter si berieme so sebou – budeme ich potrebovať pre ďalšie inkarnácie. Preto, aj keď do smrti ostáva niekoľko sekúnd, musíte sa snažiť o lásku, pokúsiť sa odpustiť a zlepšiť svoj charakter nehľadiac na nič.
Lazarev, S. N. Uzdravenie duše
ZDROJ: Sergej Nikolajevič Lazarev