Čarodejné Rastlinky – A-G (1)

Kvety boli znakmi duchovnej aj zmyselnej lásky a stále sú. Táto symbolika je odvodená od asociácie kvetov s krásou, mladosťou a radosťou. Dokonca ja slovo kytica je symbolické, pretože v angličtine (posy) je odvodené od slova poézia. Často symbolizujú dĺžku ľudského života a nádej na znovuzrodenie, napríklad v japonskom dekoračnom umení kvetov nazývanom ikebana. Symbolika kvetov sa objavuje aj v západnej poézii a umení. V európskych maľbách 16. a 17. storočia malo zátišie pripomínať pominuteľnosť života. Uvedomenie si márnosti svetských radostí predstavovala rozkvitnutá ruža. Kvety s tvarom pripomínajúcim nádobku sú zvyčajne ženským symbolom a ich zvinutie symbolizuje pôrod. Aztécka bohyňa kvetov Xochiquetzal predstavovala plodnosť a hovorí sa, že to bola prvá žena, ktorá porodila dvojičky. Veľa jarných kvetov bolo kedysi symbolom panenskosti v súvislosti s ich spojením s mladosťou napr kvety broskyne. Kvety sa dávali tiež na znak zmierenia celé stáročia. V 60. rokoch 20. storočia sa táto asociácia poeticky rozšírila, keď sa objavila generácia „detí kvetov“, ktorá používala kvety ako znak všeobecnej lásky a mieru.

Agát- v židovsko-kresťanskej tradícii bol symbolom nesmrteľnosti, z tvrdého agátového dreva sa budovali aj izraelské svätostánky

Asfodel – trsnatá bylina, ktorej kvety boli v klasickej mytológii spojené s podsvetím a používali sa ako protijed proti hadiemu uštipnutiu pravdepodobne preto, že had bol tvor spojený s podsvetím. V grécko-rímskej mytológii sa nazýval ľaliou elyzejských polí, možno preto, že jeho sivé listy a bledožlté kvety Homérovi pripomínali bezvýznamnosť posmrtného života, kde sa mŕtvi pohybovali len ako vyblednutí duchovia. Asfodel sa v klasickom svete často používal počas pohrebných obradov.

Bodliak – sa vo východnej mytológii objavuje ako symbol dlhovekosti pretože sa dokážu dokonale brániť, sú veľmi odolné a po odrezaní si dlho udržia svoj tvar.

Brečtan – niekedy sa používa ako symbol vernosti, najmä v kresťanskom umení, nielen preto že je popínavý, ale aj preto, že je vždy zelený. Okrem toho je aj symbolom plynúceho času.

Cesnak – v Európe sa už dlhé stáročia považuje za rastlinu so zázračnou, ochrannou mocou. Cesnakové vence sa vešali do domu a mali za úlohu odohnať zlo, búrku, hadov a upírov.

Cezmína – je vždy zelená rastlina, ktorá sa používala počas sviatkov ako symbol nádeje uprostred zimy. Táto symbolika nadobudla nový zmysel v kresťanskej analógii medzi jej pichliačmi a červenými plodmi, a Ježišovým utrpením. Preto je v kresťanstve jednou z najdôležitejších dekorácií.

Cyprus – je ponurý strom, známy svojou dlhovekosťou. Čím je starší, tým je tmavší. Jeho silueta je nehybná a dôstojná a pravdepodobne preto sa stal pohrebným stromom Stredomoria, hoci niektoré jeho odrody vyjadrujú pozitívne spojenie s nezničiteľnosťou. Pre Hádesa a Pluta bol posvätným stromom a v kresťanskej tradícii symbolizuje žiaľ.

Datľová palma – jej krása je dôležitým mužským symbolom na strednom východe a v arabskom svete je Stromom života. V Číne bola ženským symbolom úrodnosti.

Dub – bol v Európe zasvätený bohom vojny a hromu Odinovi a Wodanovi. Dub ako symbol odvahy stojí pravdepodobne aj za insígniou amerického vojenského zoskupenia v podobe dubového listu

Fazuľa – podobne ako iné plodiny s početnými semenami je fazuľa v niektorých kultúrach symbolom úrodnosti. Je nositeľom mužského sexuálneho významu a v Indii a Japonsku sa používala ako ľudová ozdoba. V Japonsku sa fazuľa rozsýpala po dome, aby odohnala búrku a zlých duchov.

Figovník – veľmi významný symbolický strom úrodnosti. Na strednom východe bol pre ľudí veľmi dôležitým zdrojom potravy a uctievali ho podobne ako strom života, najmä v Egypte, kde bol posvätný pre matku a nebeskú bohyňu Hathor a Nut. Podľa islamskej tradície sú figovníky stromami maximálnej túžby, na ktoré sa v raji zabudlo a nik sa ich nedotkol. V Indii sa spájajú s tvorivou silou Šivu a Višnua. Sexuálny symbol môže predstavovať ich mliečna šťava aj listy, ktoré majú zvláštny tvar a môžu prikryť mužské genitálie. Druh figovníka banyan má množstvo vzdušných koreňov a v Indii je posvätným symbolom úrodnosti. Symbolika úrodnosti pokračuje aj v rímskej tradícii, kde figovník je strom pod ktorým boli dojčení Romulus a Remus a je súčasťou vegetácie boha Bakcha.

Granátové jablko – Homér ho nazýval ovocím sladkým ako med. Stalo sa symbolom zmyselnej lásky, pretože v klasickej mytológii to bolo ovocie, ktoré Persefona hodila späť vládcovi podsvetia, Hádesovi, keď ju donútil, aby doň zahryzla. Je symbolom manželstva a plodnosti, spája sa s bohyňou matkou, ako aj s bohyňami lásky. Granátové jablko Rimania nazývali „jablkom Kartága“. V Stredomorí plody so šťavnatou dužinou a mnohými jadierkami symbolizujú veľa detí. Podľa čínskej budhistickej tradície je granátové jablko jedným z troch požehnaných ovocí.

Ginko – v Číne symbolizuje nesmrteľnosť, bolo vraj najstarším stromom zo všetkých a prežilo bez zmeny až do dnešných čias. Pestoval sa v blízkosti chrámov

Autor:  http://www.witchesworld.estranky.cz/ – Niektoré časti sú aj tu, pôvodný link som žiaľ stratil.