Od bolesti k rozhodnutí růst
autor: Miroslav Detko
Ešte nikdy som nevidel slnko, že by sa chcelo stať slnkom.
Nevidel som mesiac nariekať, že nie je v splne.
Oceán mi nikdy nepripadal, že zomiera túžbou stať sa oceánom.
Ani raz za život som nepočul škovránka spievať túžobné piesne o snahe stať sa škovránkom.
A čo sa týka stromov, ani jeden z nich som nevidel rásť v nesmiernej snahe stať sa stromom.
Bez snahy rástli.
Bez snahy padli.
Dokonalé.
Jediné, čo som však videl nespočetne mnoho krát bol človek v zrkadle strhaný túžbou stať sa niekým, kým už celú večnosť je.
Naštvaného videl som ho túžiť po pokoji.
Nešťastný nariekal a volal po šťastí.
Na vrcholcoch prepadla ho túžba vrátiť sa do doliny a v údolí mu nedala spávať túžba zdolávať pohoria…
Až mu jedného dňa odraz rieky vlastnými slovami šepol:
Nesnaž sa byť dokonalým.
Nesnaž sa byť.
Nesnaž sa.
Unavený snahou o nesnaženie,
utrápený snahou o netrápenie,
stal sa tým kým celú večnosť bol.
Sám sebou.
A odvtedy už nikdy nie je sám…
M.
Súvisiace články
