Nedáva zmysel, nazvať samých seba škaredými, pretože sa skutočne nevidíme.
Nevidíme samých seba, keď spíme, schúlených ticho v posteli,
keď sa nám hruď pomaly dvíha hore a dolu podľa rytmu nášho srdca.
Nevidíme samých seba, keď čítame knihu a naše oči sú sústredené a žiaria.
Nevidíme sa, keď sa pozeráme niekomu do očí s láskou a záujmom.
Nie je žiadne zrkadlo v tom smere, keď sa úprimne smejete alebo usmievate a radosť z vás priam srší.
Presne by ste vedeli akí ste úžasní, keby ste sa videli v momentoch, keď ste skutočne sami sebou.
(zdroj: Juraj Drotován)
