10 egoistických aspektov „spirituálnych“ ľudí, ktoré sabotujú ich skutočný rast

Nikto mi nikdy nepovedal, že duchovno by mohlo byť aj auto-sabotujúcou pascou nášho ega. Strávil som takmer 3 roky čítaním o duchovných technikách.

Tvrdo som ich včleňoval do svojho života predtým, ako som sa dozvedel, že duchovno má aj svoju temnú stránku.

Cítil som sa nahnevaný a podvedený.

Veď ako by niečo, čo sa zdá byť čisté a dobré, mohlo byť škodlivé?

Odpoveď má čo – to dočinenia s tzv. duchovnou odbočkou či premostením, ako to pomenovali  psychológovia. V skorých 80 tých rokoch, psychológ John Welwood vytvoril termín spiritual bypassing (duchovné premostenie – obchádzka, odbočka ) ďalej len ako odbočka pozn. prekladateľa ktoré sa týka používania duchovných praktík a presvedčení k zabráneniu konfrontácie nepríjemných pocitov, nevyliečených zranení a základných emočných a psychologických potrieb.

Podľa psychoterapeuta Roberta Augusta Mastersa, nám toto duchovné premostenie spôsobuje, že sa vzďaľujeme od seba samých  a ostatných ľudí len, aby sme sa ukryli za akýmsi duchovným závojom metafyzických presvedčení a praktík.

Vraví, že „nás to nielen vzďaľuje od našej bolesti a osobných problémov, ale tiež od nášho vlastného autentického duchovna. Sme tlačení do metafyzického uväznenia – do zóny prehnanej jemnosti, dôslednosti a povrchnosti.“

Bolestivé zistenie: Moja vlastná duchovná odbočka

V knihe Spiritual Bypassing: When Spirituality Disconnects Us From What Really Matters (Duchovná odbočka: Keď nás duchovno oddelí od toho, na čom skutočne záleží), autor Robert Augustus Maters píše:

„Aspekty duchovnej odbočky obsahujú: prehnané odlúčenie/nestrannosť, potláčanie a ochromovanie emócií, nadmerný dôraz na pozitíva, angrofóbiu (strach z hnevu), slepý, alebo priveľmi tolerantný súcit, slabé hranice, rozvinutý vývoj (kognitívna inteligencia je často ďaleko pred emočnou a morálnou inteligenciou), vyčerpávajúce hodnotenie niekoho negativity alebo tmavých stránok, znevýhodňovanie  osobného voči duchovnému a bludy že ste dosiahli vyššiu úroveň bytia.“

Po prvýkrát som sa stretol s pojmom duchovného obchádzania – odbbočky v knihe jejautora Mastersa. Hoci sa mi to ťažko priznávalo, okamžite som vedel, že sa ma v istej miere dotýka.

Ako som pokračoval v uvažovaní o duchovnom obchádzaní, uvedomoval som si stále viac a viac temných stránok svojej spirituality. Začal som si uvedomovať, že v určitých situáciach som používal viaceré z nich.

Hoci to bolo bolestivé, bolo to jedno z najdôležitejších prebudení, aké som kedy mal. Toto uvedomenie mi pomohlo v tom, aby som prestal používať túto skreslenú formu spirituality a  nafukovať si ego. Začal som brať väčšiu zodpovednosť za moje psychologické potreby a problémy, ktoré v mojom živote medzičasom narástli.

10 „spirituálnych“ vecí, ktoré sabotujú váš ozajstný duchovný rast

Najlepší spôsob ako porozumieť duchovným obchádzkam je cez použitie príkladov. Takže prichádza čas na pravdu.

Teraz detailne popíšem desať špecifických „egoistických“ tendencií spirituálnych ľudí.

POZOR: Niektorí z vás sa v týchto bodoch môžu nájsť.

Pamätajte, nie je hanbou priznať si, ak sa vás niečo z tohoto zoznamu týka. Práve naopak. Mám také podozrenie, že niektoré sa týkajú každého jedného z nás, kto sa kedy zaujímal o duchovno. Väčšina z nich sa ma osobne týkala len občas, no na niektorých pracujem doteraz.

Cieľom nie je súdiť, ale zvýšiť uvedomenie samých seba. Posunúť sa k úprimnejšej, silnejšej a užitočnej spiritualite. Tak poďme do toho:

1. Zapájanie sa do duchovných aktivít pre pocit nadradenosti nad ostatnými.

Toto je pravdepodobne jeden z najprenikavejších temných aspektov duchovna, a má mnoho foriem. Niektorí ľudia sa cítia nadradení, lebo čítajú Alana Wattsa či Eckharta Tolleho, bicyklujú do práce, nepozerajú televíziu, sú vegetariáni či vegáni, používajú kryštály,  navštevujú chrámy, praktizujú jógu, meditujú, alebo berú psychedeliká.

Nehovorím nič o hodnote zúčasňovania sa na týchto aktivitách. Milujem Alana Wattsa, rešpektujem vegánov a myslím si, že meditácia je celkom prospešná. Čo vravím je, že je až alarmujúco jednoduché dovoliť svojim duchovným ideálom a praktikám stať sa pascou pre naše ego a veriť, že ste oveľa lepší a osvietenejší, ako ostatné ovečky, pretože robíte všetky tieto cool veci.

Nakoniec nie je  tento druh prístupu k duchovnosti o nič lepší ako viera, že ste lepší ako ktokoľvek iný, pretože ste liberál alebo fanúšik nejakého fotbalového tímu. Táto disfunkcia potláča skutočnú spiritualitu tým, že nás núti zamerať sa na vyvyšovanie jedného jedinca nad ostatnými ľuďmi, než na zušľachťovanie svojich vlastností na rozvoj spojenia s vesmírom či cítenia poetických zázrakov v ohromujúcej veľkosti existencie.

2. Používanie duchovna ako ospravedlnenie za zlyhanie prevzatia zodpovednosti za svoje činy

Podstata tohto bodu je použitie duchovna ako výhovorky alebo ospravedlnenie sa za nezodpovednosť, alebo nespoľahlivosť.

„Je to, čo to je.“ Alebo „vesmír je predsa už perfektný.“ Alebo „všetko sa deje pre nejaký dôvod.“ – všetky tieto výroky môžu fungovať ako skvelé ospravedlnenia pre nekonanie, a určitého  správanie sa.

Nekomentujem pravdivosť vyššie uvedených výrokov. Hovorím, že ak konštantne meškáte na stretnutia či zanedbávate svoje vzťahy,  váš spolubývajúci sa nemôže spoľahnúť na to, že zaplatíte nájom, možno by ste si mali prestať nahovárať, že realita je aj tak len ilúziou, a radšej sa stať niekým na koho sa iní môžu spoľahnúť.

Tak isto je  jednoduché myslieť si, že kedykoľvek keď má niekto problém s naším správaním, je to preto lebo dotyčná osoba „nemôže predsa porozumieť našej pravde“ či „iba potrebuje duchovne dozrieť“. Je oveľa ťažšie priznať si fakt, že reagujem drzo, sebecky, neuvážene či to, že zvaľujem problémy na niekoho iného. Je oveľa ťažšie a pre nás zložitejšie prijať to, že nie sme dokonalí a že rast a proces nikdy-nekončiaceho učenia platí aj pre nás.

3. Záujem o nové trendy len preto, lebo sú poslednými výstrelkami „spirituálnej“ módy.

Ľudia chcú niekam zapadnúť. Všetci máme hlbokú potrebu cítiť, že niekam patríme. A preto vytvárame skupiny všetkých možných druhov. Duchovno je jedna zóna záujmov, okolo ktorej ľudia formujú všetky možné komunity. Tak isto táto záležitosť môže mať aj tú temnejšiu stránku.

Pre mnohých ľudí je duchovno j trochu viac ako len výstrelok doby. No veľká skupina ľudí ako sa zdá sa o duchovno zaujíma aj skutočne. Títo ľudia idú jednoducho s trendom a podliehajú módnym vlnám. Začínajú praktikovať jógu na ktorú musia mať samozrejme jógamatku 🙂 Nosia moderné najmodernejšie značky New Age alebo batikované ethno oblečenie. Chodia na hudobné festivaly, pijú ayahuascu a myslia si o sebe že to ich robí „spirituálnymi“. Tieto „duchovné“ bábky však nerozumejú významu skutočného duchovného skúmania, hľadania či skúsenosti.

Podľa mojej skúsenosti, niektorí sa snažia byť spirituálnymi len pre pocit nadradenosti či inakosti pred ostatnými.

4. Súdenie druhých za ich prejavy hnevu alebo iných silných emócií, hoci aj keď sú za potreby

Toto je jedna z prvých vlastností, ktoré som si všimol sám na sebe po tom ako som bol oboznámený s duchovným obbočovaním. Uvedomil som si, že keď boli ľudia na mňa nahnevaní, moja odpoveď bola často v štýle: „Hnev ničomu nepomôže.“, alebo „Mám pocit, že by sme mali menej problémov, keby sme si zachovali chladnú hlavu.“ Vnútorne som potichu súdil človeka a myslel si „Keby len vedel viac, mohli sme sa vyhnúť tejto dráme.“ V mnohých situáciách bol toto môj spôsob ako sa vyhnúť problémom, ktoré bolo treba vyriešiť.

Keď sa začnete zaujímať o duchovno, jeden z prvých citátov ktorý asi nájdete bude:

„Keď sa hneváte je to ako držanie horúceho uhlíka s úmyslom zraniť druhého, no vy ste ten kto skončí popálený.“

Tento citát je často chybne interpretovaný ako Budhov, hoci je to vlastne len parafráza jedného výroku Buddhaghosu z 5. storočia. Význam výroku je, že by sme nemali žiť v hneve, ale mali by sme ho pocítiť, vyjadriť ho a nechať ísť. Avšak pre niekoho je veľmi jednoduché usúdiť, že hnev v akejkoľvek forme je znakom hlúposti a neduchovna.

To však pravdou nie je. Hnev je prirodzená ľudská emócia a v niektorých situáciach odôvodnená. Hnev je často indikátorom  problémov, ktoré treba v rámci seba samého či vo vzťahu s druhou osobou riešiť a tolerovať.

Iróniou je, že veľa spirituálnych ľudí potláča všetky „nespirituálne“ emócie a na druhej strane umeloposilujú emócie „spirituálne“ ako sú súcit, láskavosť a vyváženosť. Takýto postoj vedie k ilúzii o sebe samom. Vedie človeka k neustálemu boju, keď sa musí konštantne prezentovať ako kľudný, milý, dobrý v stave nekonečného pokoja a mieru. Napokon sa cíti ako pokrytec.

5. Používanie duchovna ako ospravedlnenie sa za užívanie drog

Mnoho ľudí, vrátane mňa, verí, že psychedelické látky  môžu sprostredkovať občasnú mystickú a spirituálnu skúsenosť ak sa užijú v pripravenom prostredí pod skúseným vedením. Avšak niektorí ľudia ich používajú ďaleko za touto hranicou a nechávajú sa vtiahnuť do tmavého sveta rôznorodých látok.

V najextrémnejších prípadoch, môžu títo „duchovní“ ľudia skončiť v nepretržitom kanabisovom opojení či vo veľmi častom užívaní niektorých psychadelík.  Samozrejme veľmi často alebo v nevhodnom kontexte popierajú, že by na nich mohli mať tieto látky nejaký negatívny efekt.  Psychadeliká, zahŕňajúc i kanabis majú jednoznačne aj svoju temnejšiu stránku. Ak ste nezodpovední či nešťastní môžu vám silnejšie psychadeliká ako LSD alebo lysohlávky  zapríčiniť traumatický zážitok s dlho-trvajúcimi negatívnymi následkami. Kanabis teda mierne psychedelikum je návyková látka, ktorá jemne zatieni vašu myseľ a naruší vašu motiváciu ak si ju dožičíte príliš často a priveľa. Skutočná spirituálna cesta vám prinesie trvalý prísun blahodárnych látok, ktoré vás urobia šťastnými no nielen vtedy ak to podmienite nejakou látkou z vonku.

Ak máš dostatok nadšenia vydať sa na objaviteľskú cestu do hlbín seba samého poradím ti a ukážem smer. Bude mi potešením zdielať s tebou tvoju jedinečnú cestu k tvojmu nekonečnému potenciálu.

6. Prílišné zdôrazňovanie pozitívna, aby sa zabránilo vnímaniu problémov v živote a vo svete

„Hlavne mysli pozitívne!“ To sú časté slová spirituálnych ľudí, ktorí sa radšej vyhýbajú konfrontácií  s vlastnými problémami či zraneniami. Toto hnutie pozitivity explodovalo v západnej kultúre len v posledných rokoch. Na internete nájdete nekonečné množstvo článkov a obrázkov, ktoré opakujú tú istú správu: „Mysli pozitívne!“, „Buď pozitívny!“, „Nezameriavaj sa na negatíva!“

Je určite super byť vďačný za všetky zázraky sveta no zdá sa, že toto hnutie prehliada niečo rozhodujúce: Tmavé stránky života sa nestratia iba preto, lebo sú ignorované. V skutočnosti máme veľa problémov, ktoré ak sa neriešia či na osobnej alebo na globálnej úrovni môžu vytvárať ešte viac utrpenia.

Podobne ako je absurdné ponúknuť závislému heroín so slovami: „Hlavne mysli pozitívne!“ , ako riešenie jeho problému, je absurdné veriť že len pozitívne myslenie ponúkne riešenie na svetové problémy ako zmena klímy, chudoba, priemyselné hospodárstvo či možný zánik ľudstva.

Týmto sa nesnažím povedať, že by sme mali vziať všetky problémy sveta na svoje plecia a potom sa ešte cítiť kvôli tomu pod psa. Potrebujeme vvyvážiť optimizmus s ochotou konfrontovať sa s reálnymi problémami v našich životoch, komunitách, a vo svete.

7. Potláčanie nepríjemných emócií, ktoré  „spirituálny“ človek už nepociťuje.

„V žiadnom prípade nesmiem byť v depresii , osamelý, vystrašený alebo znepokojený. Priveľmi milujem život a som priveľmi múdry a osvietený, aby som si toto dovolil. „

V tomto probléme som sa ocitol, keď som sa presťahoval do Južnej Kórei aby som tam  jeden rok pracoval ako učiteľ. Myslel som si, že mám vypestovaný, nenarušiteľný pokoj, schopnosť WU WEI jednoducho „ísť s prúdom“ a nechať sa unášať stúpajúcimi a klesajúcimi vlnami osudu.

Potom som zažil kultúrny šok, narazil som na osamelosť a okamžitú túžbu po domove. Musel som si sám priznať, že som bol od akéhokoľvek Zenového majstra na míle vzdialený. Lepšie povedané, musel som si uvedomiť, že schopnosť „ísť s prúdom“ a prijímať všetko, čo sa deje, je vlastnosť veľmi cenná no niekedy to bude znamenať aj to, že sa budem cítiť sám a opustený.

Je jednoduché nechať sa oklamať vierou, že takéto potlačenie pocitov vedie k ich vyriešeniu. Život je niekedy plný utrpenia a aby sme osobnostne rástli a poučili sa z vlastných skúseností, musíme byť úprimní voči sebe samým v tom, čo cítime a dovoliť si cítiť to naplno.

V mojom prípade, moja túžba byť v ako Zenový majster ma len ochránila pred pravdou mnohých situácií/skúseností a zodpovednosti za ich riešenie. Ak budete Zenový majster budete prežívať akúkoľvek emóciu úplne bez problémov. 🙂

8. Pociťovanie silnej averzie a nenávisti voči kritike

Toto som si u seba všimol okamžite keď som sa dozvedel, že existuje pojem duchovná odbočka – premostenie. Uvedomil som si, že môj narcizmus a vnímanie seba samého ako uvedomelého muža, ktorý sa zúčastnil „vyššej“ realizácie, spôsobovalo neuveriteľné množstvo konfrontácií. Posudzoval som sa veľmi prísne a cítil som sa vinný pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré bolo menej ako cnostné.

Keď sa začnete zaujímať o duchovno, je veľmi ľahké zidealizovať si Buddhu či Dalai Lamu a veriť, že títo ľudia sú perfektné ľudské stvorenia, ktoré vždy konajú s absolútnym uvedomením a súcitom. V skutočnosti, veľmi pravdepodobne to pravdou nie je. Aj keby bola pravda, že niektorí ľudia dosiahnú úroveň realizácie a v každej situácii zvolia tú správnu akciu, musíme si uvedomiť, že takýchto ľudí je ako šafránu. A je dosť možné že takí ani neexistujú.

V skutočnosti sme všetci omylní, a robíme chyby. Je priam nemožné žiť život dospelého človeka čo i len pár týždňov bez spáchania jediného omylu, hoci aj malého. Chyby robíme niekedy väčšie niekedy menšie. Deje sa to každému z nás, a je to v úplne poriadku.

Dôležité je odpustiť si. Všetko, čo môžete urobiť je poučiť sa zo svojich chýb a usilovať ich nerobiť vo väčšej miere ako je pre nás nutné.

Paradoxné je, že odpustenie sebe samému je oveľa ťažšie pre ľudí, ktorí sa zaujímajú práve o spiritualitu. Záujem o spiritualitu môže nastaviť veľmi vysoké ideály, ktoré môžu vyústiť do pocitu viny, alebo nadpriemernej kritike ak si tento spirituálne hľadajúci človek bude myslieť, že podľa nich žije.

Takéto vysoké očakávanie sa potom stáva aj hlavným dôvodom odsúvania zodpovednosti a úprimnosti aj pri menších veciach. Je to totiž bolestivé.  Musíme sa naučiť byť úprimný voči sebe samému a niekedy byť k naším chybám viac tolerantnejší. Cez chyby rastieme. Pamätajte si : Ste len človek. Robiť chyby je v poriadku. Naozaj. Chybu si priznajte a poučte sa z nej.

9. Ocitanie sa sa v nepríjemných situáciách pre prílišnú toleranciu a neochotu robiť rozdiely medzi ľuďmi.

Tak toto som ja, na 100%. Dlho som bol presvedčený, že si  ľudstvo zaslúži len súcit a milosť. Nie že by som nesúhlasil s týmito ideálmi aj dnes, ale uvedomil som si, že v mnohých situáciách by môj odlišný prístup zmenil  výsledok danej situácie.

Niekedy som sa hlavne v zahraničí ocitol v situáciach  životu-ohrozujúcich a to len preto lebo som veril ľuďom, ktorých som nepoznal. Bol som k nim totiž príliš milý a neodhalil som ich skutočný zámer či charakter.

Našťastie som nikdy nebol zranený ale viac krát ma okradli a bol som podvedený.  V každom z týchto prípadov som veril, že ľudia s ktorými som prišiel do kontaktu boli dobráci od kosti a že sa budú ku mne správať milo a s rešpektom.

Toto myslenie bolo neskutočne naivné, a ešte aj dnes sa snažím preorientovať svoje chápanie. V niektorých prípadoch a kontextoch proste byť milý a zhovievavý za každú cenu nie je to pravé orechové.

Smutným faktom je, že boj o prežitie je stále reálny pre obrovský počet ľudí na tejto planéte, hoci možno práve vás sa týkať nebude. Veľa z takýchto ľudí vyrastá v chudobe, obklopení kriminalitou. Naučili sa, že jediný spôsob ako prežiť, je okradnúť, alebo podviesť slabšieho. Každopádne treba sa riadiť ako sa vraví obyčajným sedliackym rozumom. Srdce a rozum ruka v ruke.

10. Zaslepenosť spiritualitou a popieranie akejkoľvek vedy.

V mnohých duchovných komunitách sa objavuje silný nesúhlas s akoukoľvek vedou. Osobne si  myslím, že je to je veľká škoda. Zdá sa mi, že mnohí duchovní ľudia sa stávajú nepriateľmi vedy, pretože isté presvedčenia a postupy, ktoré považujú za cenné, sa v rámci vedy považujú za nepodložené a pseudo vedecké.

Ak je presvedčenie alebo praktika nevyskúšaná alebo pseudo-vedecká, znamená to len, že sme ešte neboli schopní potvrdiť jej platnosť v opakovanom experimente v laboratóriu. Neznamená to však, že to nemôže byť pravda.

Neexistencia dôkazu ešte nie je dôkazom o neexistencií daného javu. Toto vie každý skutočný vedec. Ak nie nie je tento vedec vedcom.

Vedecká metóda je jeden z najlepších nástrojov aké sme kedy k porozumeniu mechanizmov v pozorovateľnom vesmíre mali. Dovolila nám objaviť základné pravdy o biologickej evolúcii, pozorovať nekonečné diaľky vesmíru, predĺžiť dĺžku života a  chodiť po mesiaci. Odmietať vedu úplne, znamená stratiť  jeden z našich najsilnejších objektívov pre porozumenie reality.

Tak ako Carl Sagan povedal:

„Veda je nielen kompatibilná s duchovnosťou, ale je to aj jej hlboký zdroj. Keď si uvedomíme naše miesto v nezmerateľnosti svetelných rokov, keď uchopíme zložitosť, krásu a prchavosť života, potom ten stúpajúci pocit a kombinovaný zmysel povznesenia a poníženia, je určite duchovný. A také sú aj naše emócie v prítomnosti umenia, hudby, literatúry, či príkladov neochvejnej odvahy akú mal Gandhi či Martin Luther King Jr. Pojem, že veda a spiritualita sa navzájom nejako vylučujú, neprospieva ani jednej z nich. „

Bonus: Odmietanie meteriálneho úspechu kvôli viere, že peniaze a kapitalizmus sú číre zlo

Veľa „spirituálnych“ ľudí sabotuje svoju vlastnú možnosť uspieť materiálne. Sú akoby alergickí na materiálne bohatstvo. Spájajú peniaze s lakomosťou, podvodom a všeobecným zlom. Kapitalizmus je videný ako motor nerovnocennosti a korupcie, ktorý musí byť rozobraný.

Zvykol som mať podobný pohľad na vec a uvedomil som si, aké to je lákavé.  Ak sa začnete zaoberať duchovnosťou zdá sa prirodzené opovrhovať materializmom. Celá pravda o kapitalizme či materializme je zložitá a veľmi komplexná.

Áno, kapitalizmus má niekoľko veľmi negatívnych stránok, ale v mnohých smeroch, regulovaný kapitalizmus smeroval k obrovským výhodám, urýchlil obnovy, vystrelil do nebies všeobecný štandard žitia, a vytiahol miliardy ľudí z chudoby. V roku 1820, 94% ľudí na zemi žilo v extrémnej chudobe. Do roku 2015 toto číslo kleslo na 9,6%, a to najmä vďaka ekonomickému rastu, ktorý bol urýchlený regulovaným kapitalizmom.

Na tom mať peniaze nie je nič zlé. Peniaze sú  nástrojom. Miliardári ako Elon Musk alebo Bill Gates, ktorí používajú bohatstvo na pomoc svetu v rôznych smeroch dokazujú, že peniaze môžu byť použité pre dobrú vec. Samé o sebe sú len nástrojom. Ide o to, ako a kto s nimi zaobchádza.

Ďalším faktom je, že ďalších  139  miliardárov a milionárov darovali spolu 365 miliárd dolárov na charitatívne účely. Potrebujeme viac šikovných a súcitiacich ľudí, ktorí dosiahnu materiálne blaho, aby ho mohli použiť efektívne a altruisticky na zlepšenie sveta.

Potreba implementácie nového ekonomického a sociálneho modelu je nespochybniteľná. Som všetkými desiatimi za zmenu ekonomického systému, ktorý bude pracovať pre každého na tejto planéte rovnako.

Všetci sa učíme…

Na to aby spirituálne hnutia boli maximálne užitočné a funkčné musia sa zaoberať aj svojimi tienistými stránkami.

V článku som sa pokúsil zhrnúť niektoré tmavé miesta „spirituálnych“ ľudí či komunít. Ako som povedal, väčšina z nich sa na istej úrovni dotýkala aj mňa. Je rozhodne jednoduché spadnúť do niektorej z týchto pastí „duchovna“ a obhajovať rôzne tieto limitujúce presvedčenia a správania, keď si myslíme, že sme dosiahli „vyššieho“ stupňa bytia.

Táto lekcia poukazuje, že rast a vzdelávanie sú nekonečným procesom. Ak si myslíte, že už sa nemáte čo naučiť, pravdepodobne sa v mnohých smeroch sami sabotujete. Môže byť zložité priznať si, že sme sa dlhú dobu mýlili a zavádzali.  Táto kvázi spiritualita znamená intelektuálnu smrť.

Je to stav  stagnácie, v ktorom sa človek donekonečna klame v domnienke, že má všetky odpovede a ocitol sa na konci cesty.  V dnešnom dynamickom svete je kontinuálne vzdelávanie výsostne dôležité.

Skutočná spiritualita a sebapoznanie môže pomôcť ľudstvu uvedomiť si našu spoločnú identitu ako vnímajúcich bytostí. Dosiahnuť ekologické povedomie, cítiť spojenie s vesmírom, rozpoznať naše najakútnejšie problémy so súcitom, vynaliezavosťou, vyváženosťou a tým, čo Einstein nazval „posvätnou zvedavosťou.“

V tom najlepšom zmysle slova je spiritualita sila, ktorá nás ženie k harmonickejšej, viac kooperatívnej a obnoviteľnej budúcnosti, na vylepšenie nášho kolektívneho duchovna a spolu-vytvorenia krajšieho sveta.

Preklad: Zuzana Šormanová,  zdroj: highexistence.com

ZDROJ:  http://www.sebapoznanie.sk/l/a10/