Čo potrebujete vedieť, ak sa rozhodnete ísť k Bohu

Niekoľko jednoduchých tipov od S.N. Lazareva tým, ktorí sú odhodlaní ísť k Bohu.
Zapamätajte si jednoduché veci. Slovo ZÚFALSTVO môžte zabudnúť. Veriaci v Boha nepociťujú, nemali by pociťovať zúfalstvo, ľútosť. Boh – to je láska. Všetko, čo sa deje, sa deje z jeho vôle a my nemáme právo na ľútosť a zúfalstvo. Všetko je dané kvôli rozvoju.
Ďalej.
Ak idete k Bohu, zabudnite na slovo VINNÝ. Ja som vinný, alebo niekto iný je vinný. Akákoľvek situácia – to je posun k rozvoju.
Ak idete k Bohu, dajte si do poriadku dušu a nehľadajte vinníkov. Neanalyzujte. Dbajte o vaše myšlienky, o váš kľud. Idete, snažíte sa, meníte sa, nejaké chyby vždy budú, bez chýb nebude rozvoja. No báť sa, niekoho obviňovať, alebo seba – to je najhlúpejšia vec. Ak ste sa už rozhodli, zaoberať sa svojou dušou a ísť k Bohu, tak sa jej venujte. Nehádžte si polená pod nohy.
Láska k Bohu, to nie je len zachovanie lásky a prijatie jeho vôle. Je to aktívne smerovanie k Bohu. Viera, ako hovoril Kristus, aj horu pohne z miesta. Viera, to je smerovanie k Bohu, k láske. Je potrebné dopĺňať ju vonkajším snažením.
V svojich knihách som opisoval skúsenosť Valentína. K., ktorý mal zlomenú chrbticu a ktorému povedali, že nikdy nebude chodiť. Päť rokov, každý deň si v myšlienkach predstavoval, že jeho nohy sa pohnú, a potom si začal pomáhať, ťahajúc nohy rukami. No hlavné neboli jeho cviky, ktoré robil, ale hlavné boli jeho city, obraz, ktorý sa potom realizoval v zmene jeho zdravia. Za päť rokov vstal a začal chodiť. A za niekoľko rokov dvíhal na svojich pleciach pol tony. Človek dokáže všetko nepretržitou snahou. Jeho nepretržitá snaha znamená, že ho nebrzdia. A ona je brzdená strachom, ľútosťou, hľadaním vinníkov.
Ak ste šli k Bohu, zabudnite na strach, ľútosť, prestaňte analyzovať. Zbavte sa toho, čo vám prekáža milovať a snažiť sa. Nevytvárajte si problémy. Osloboďte dušu od zbytočných myšlienok a strachu. A nepanikárte. Je to nedôstojné smerujúcich k Bohu.
https://www.youtube.com/watch?v=SRDOYoZQpW4