Som tvojím priateľom a milujem ťa z hĺbky srdca. Nemôžem ti dať nič, čo by si už nemala, ale je veľa, veľmi veľa toho, čo ti síce 
nemôžem dať, ale ty si to môžeš vziať.
Nemôžeme získať blaženosť, ak naše srdcia nenájdu pokoj v dnešku. Vezmi si nebo!
Niet budúceho pokoja, ktorý by nebol ukrytý už v prítomnej chvíli. Vezmi si pokoj!
Smútok sveta je iba tieň. Za ním ale predsa nadosah prebýva radosť. V temnote sa skrýva žiara a sláva, len ich musíme nájsť – a nájsť ich môžeme len vtedy, ak ich budeme hľadať.
Vrúcne ťa prosím, hľadaj!
Život je štedrý darca, ale my posudzujeme jeho dary podľa obalu a zahadzujeme ich ako škaredé, ťažké a namáhavé. Odlož obal a pod ním nájdeš živú nádheru utkanú z lásky, múdrosti a moci.
Privítaj ju, uchop ju, dotkni sa anjelskej ruky, ktorá ti ju prináša. Ver mi, vo všetkom, čo považujeme za skúšku, zármutok, či povinnosť, je prítomná ruka anjela, je prítomný dar a zázrak zatieňujúcej prítomnosti. 
Čo sa týka radostí, neuspokoj sa s tým, že sú to len radosti. I v nich sa skrývajú božskejšie dary.
Život je plný zmyslu a cieľa, plný krásy – pod obalom – a pochopíš, že zem je len plášťom, čo ti zahaľuje nebo.
Potrebuješ len odvahu žiadať. No ty odvahu máš, a vieš, že všetci sme len pútnikmi, čo kráčajú neznámou krajinou domov.
A tak ťa teraz zdravím.
Nie svetským pozdravom , ale v hlbokej úcte a s modlitbou, aby ti teraz a navždy nastal úsvit a tiene odleteli.
Fra Giovanni Giocondo – list grófke Allagii Aldobrandeschi, 1513
Z knihy Sto lámp pre dušu, Celia Haddonová
