Každému človeku je vlastné, že sa občas urazí. Predstavte si napríklad, že vám dnes cestou do práce niekto neúmyselne stúpil na nohu a ani sa neospravedlnil. Zamrzí to? Bezpochyby. Alebo váš milovaný človek včera povedal či vykonal niečo nevhodné. Bolí to? Samozrejme. A čo keď ste sa sami, zamyslení nad niečím, napili príliš horúcej kávy a popálili si ústa — a vzápätí sa urazili: na seba, na kávu i na celý svet. Aká nepríjemná situácia…
Napriek tomu, že pocit urazenosti je mimoriadne rozšírený a pravidelne ho prežíva každý z nás, je nevyhnutné uvedomiť si jeho škodlivý charakter a podliehať mu čo najmenej. Odkiaľ sa tento pocit berie a prečo má na človeka taký silný vplyv?
Nikto vás nemôže uraziť!
Každý človek sa sám rozhoduje, či sa urazí, alebo nie. Vo väčšine prípadov sa však urazí: ako inak totiž vnímať nespravodlivú poznámku nadriadeného, ako reagovať na odchod milovanej osoby k niekomu, koho považujete za menej hodnotného, alebo ako inak prejaviť nespokojnosť so svojou životnou úrovňou?
Dospelí ľudia pôsobia vo svojej urazenosti často komicky a pripomínajú malé deti, ktoré si prostredníctvom sĺz a trucu vynucujú pozornosť.
Čo však môže dosiahnuť človek, ktorý tento vek dávno prekročil, no stále sa uráža pri každej príležitosti i bez nej — navyše s presvedčením, že mu tento pocit v živote nejako prospieva?
K čomu vedie urazenosť?
1. Neuvedomuje si, že ide o deštruktívny stav, ktorý brzdí rozvoj jeho osobnosti. Ľudia podliehajúci urazenosti spravidla nedosahujú úspech v žiadnej oblasti života.
2. Ak dovolíte, aby sa urazenosť usadila vo vašej duši, stane sa dominantným pocitom, ktorý nedovolí rozvíjať sa iným emóciám. Zároveň začne potláčať už v zárodku tie najušľachtilejšie pohnútky, nevyhnutné pre osobnostný rast.
3. Urazenosť je jednou z hlavných prekážok na ceste k dosiahnutiu cieľov.
Urazenosť sa môže stať aj príčinou ochorení, ktoré sa prejavujú na fyzickej úrovni.
Uvedomujete si, aké vážne dôsledky to môže mať?
Koreň urazenosti
V základe každej urazenosti stoja nenaplnené očakávania a neuskutočnené túžby.
Vo vzťahoch s blízkymi ľuďmi, na ktorých vám záleží, sa neustále ocitáte v očakávaní:
— mama mi kúpi bábiku (nekúpila);
— môj partner si dnes kvôli mne nájde viac času a pôjdeme spolu do kaviarne (nenašiel, nešli sme);
— moje dieťa sa dokonale naučí angličtinu a dostane sa na najprestížnejšiu fakultu najuznávanejšej univerzity (nenaučilo sa, nedostalo sa — v skutočnosti ho viac priťahuje liečenie zvierat).
A kolobeh sa rozbieha: urazenosti vznikajú takmer z ničoho, z vašich vlastných predstáv; výčitky sa sypú na hlavy blízkych ako z nevyčerpateľného prameňa, zatiaľ čo oni nerozumejú, v čom spočíva problém, a začínajú sa cítiť vinní za vaše vykonštruované „nešťastie“.
Takto človek, ktorý sa uráža, ničí nielen seba samého, ale zároveň vnucuje deštruktívne pocity aj svojim blízkym.
Ako prestať ničiť sám seba urazenosťou
Ak nechcete, aby urazenosť rozvracala váš vnútorný svet, vaše plány i vašu osobnosť, je nevyhnutné naučiť sa premieňať tento negatívny pocit na pozitívnu energiu smerujúcu k úspechu a osobnému rastu.
1. Odpustite urazenosť a oslobodte sa od nej.
Ak prechovávate krivdu voči konkrétnemu človeku či ľuďom, odpustite im a akýmkoľvek dostupným spôsobom im dajte najavo, že voči nim necítite urazenosť, ale vnímate ich ako učiteľov na svojej životnej ceste: napíšte im, pošlite správu alebo im zavolajte.
Ak si neželajú s vami komunikovať (alebo vy s nimi), využite silu vizualizácie: jasne a živo si predstavte osobu, ktorej odpúšťate, a s úprimnosťou i láskavosťou vyslovte slová odpustenia. Odpúšťajte nie formálne, ale z hĺbky srdca.
2. Nedovoľte, aby urazenosť prenikla hlboko do vašej duše.
Zachovajte si odstup od nepríjemných situácií i ľudí. Pamätajte, že urazení a agresívni jedinci sú akýmisi energetickými „upírmi“ — svojou urazenosťou vás vyprovokujú ku kontaktu, aby sa mohli nasýtiť vašou energiou. Neposkytujte im túto príležitosť.
3. Na ceste k svojim cieľom nekonajte unáhlene.
Ak ste si v mysli vytvorili určitú túžbu (stať sa zámožným, byť milovaný), smerujte k nej pokojne a uvážene. Nestrácajte čas zbytočnými urážkami („dnes sa to nepodarilo“), ale postupne sa nalaďte na súlad s touto túžbou, pričom si zachovajte vnútorný pokoj namiesto prehnanej zaangažovanosti („ak to nedosiahnem, nedokážem žiť“).
V opačnom prípade človek podlieha sklamaniu, začne sa hnevať na život, na seba i na vesmír, ktorý mu vraj nepomohol, a prestáva konať — a tým aj rásť.
4. Prestaňte očakávať od druhých správanie podľa vašich predstáv.
Neočakávajte okamžité, podľa vás pozitívne zmeny. Pamätajte: vesmír sa riadi princípom
„Nikto nikomu nič nedlhuje.“
Urazenosť ako dôsledok pýchy
Urazenosť je dôsledkom pýchy a nedostatku komunikačných schopností. Falošné sebapovyšovanie vedie človeka k tomu, že sa vníma ako „výnimočná bytosť“:
som najkrajší, som najinteligentnejší, som najúspešnejší.
Vesmír i ostatní ľudia ho však vnímajú ako celkom obyčajného: nadriadený mu vytkne meškanie, milovaná žena odchádza k inému, pretože v jeho osobnosti nenachádza nič podnetné.
Táto „výnimočná bytosť“ nechápe, prečo je napriek svojej domnelej dokonalosti nedocenená, a začína sa voči svetu brániť urazenosťou.
No aj človek preniknutý márnomyseľnosťou dokáže premeniť deštruktívne emócie na tvorivú silu. Kľúčom je úprimné odpustenie.
Najdôležitejšie je odpustiť sebe
Odpustite druhým. Odpustite všetkým — tým, ktorí sú vám blízki i vzdialení, živým aj tým, ktorí už nie sú medzi nami, ak vám ublížili.
No predovšetkým odpustite sebe.
Podľa štatistík si väčšina ľudí nesie najhlbšie krivdy práve voči sebe samým:
mohol som konať, no nekonal som;
mohol som prehovoriť, no mlčal som;
keby som sa vtedy rozhodol inak, dnes by bolo všetko odlišné.
Nehromaďte v sebe urazenosť. A ak sa vo vás už nahromadila, je vo vašej moci premeniť ju na energiu osobného rozvoja a rastu. V každom veku je vhodný čas povedať si:
„Pochybil som, no odpúšťam si a dovoľujem si dosiahnuť ciele, ktoré si zaslúžim.“
zdroj: Večerný Markus
