Ako každý rok, aj teraz urobím malú rekapituláciu a napíšem na čo + ako sa pripraviť na nový rok 🙂
Každý z nás prežil turbulentný rok. U každého bolo treba urobiť radikálne zmeny. Mnohé sa úplne rozpadlo, aby mohlo prísť nové, iné. Ak by som mala dať rekapituláciu do bodov, tak
Rok 2025 nás na/učil:
- že máme oveľa viac energie, odvahy, vytrvalosti a trpezlivosti, než sme si mysleli
- že vieme konať rýchlo, múdro, myslieť strategicky
- že vieme rozlišovať pravdu od ilúzie, filtrovať ľudí, spoluprácu
- že vieme do čoho dať/nasmerovať pozornosť a tým aj energiu (tvorím to, na čo myslím, čo chcem)
- že sa vieme rozhodovať intuitívne, dôverovať vlastným pocitom + ich spájať so skúsenosťami, múdrosťou
- že život je neprestajná zmena a všetko sa dokáže zvrtnúť behom jednej sekundy
- že čas je veľmi hodnotná komodita. Preto sa s ňou učíme zaobchádzať inak, ako po minulé roky. Akoby bolo všetko posunuté minimálne o mesiac. Akoby v kalendári ten mesiac chýbal. Akoby deň nemal 24hodín, ale oveľa menej. Akoby to, čo sme mali naplánované sme ako-tak stihli, ale nestihli sme si oddýchnuť. O čom to celé bolo, je a aj bude:
- že naše zdravie je to najdôležitejšie čo máme. A vďaka intuícií a sebavnímaniu, sebapozorovaniu vieme predísť mnohým problémom. Už vieme rozlíšiť čo je nutné, potrebné, a do čoho netreba dávať veľa energie
- že každé zlo je vždy na niečo dobré
- že ak nás podvedomie stále otravuje starými programami, negatívnymi vzorcami správania, treba sa nimi zaoberať. Už sa ich nedá ignorovať, zametať pod koberec. Už vieme, že sa s nimi dá pracovať tak, aby sme sa cítili ľahšie, spokojnejšie. No i v tomto prípade je všetko proces. A nie všetko sa dá urobiť hneď a naraz
- že vždy máme pri sebe ľudí, na ktorých sa vieme spoľahnúť. Že ak môžeme, vieme, dá sa, tak pomôžeme, poradíme, nasmerujeme
- že vďaka skúsenostiam už vieme rozlišovať, kedy, koľko, komu a ako pomáhať
- že vždy, keď máme veľa, môžeme sa o hojnosť podeliť. A následne, keď my potrebujeme, dostaneme z hojnosti sveta
- že nikdy nie je len jedna cesta a jedna možnosť
- že stále nad nami „niekto“ bdie, dáva na nás pozor a smeruje nás správnym smerom
Čoho bolo dobré sa postupne v roku 2025 zbavovať (učiť sa s tým pracovať):
- strach + s ním spojená potreba kontroly – Strach je veľká ilúzia. Tlačí nás do pochybnosti o sebe, nedôvere v seba. Alebo v život a ľudí v ňom. Je spojená s potrebou mať pod kontrolou svoj život, budúcnosť (alebo iných život). Drží nás v napätí, strese (aj naše orgány) a prináša postupne zdravotné problémy (vyčerpanie systémov). Strachu sa vieme zbavovať rôznymi spôsobmi. Základ je uvedomenie, že je to proces, ktorý má veľa podskupín, uličiek, odbočiek. Často práve v nich je „pes zakopaný“. Že v tomto prípade treba vytrvalosť, sebapozorovanie a trpezlivosť asi nemusím písať 😉
- ilúzie, domnienky, očakávania – ak sú v negatívnom nastavení, sú veľmi spojené s predošlými slovami. Ak sú v pozitívnom nastavení, ide o snívanie bez hraníc. Ak je rovnováha v snívaní a konaní, postupujeme vpred, žijeme, plníme si sny. V tomto roku bolo veľmi vidieť, ako sa dajú plniť sny, ak pre ne urobíme koľko sa dá, koľko môžeme. V oboch prípadoch ide o žitie v budúcnosti. ALE ako vieme, žiť sa dá len tu a teraz. Čo bolo nezmeníme, čo príde môžeme ovplyvniť len v prítomnosti. Nadviažem ďalším bodom
- uzemňovanie, sedliacky rozum, nohy v zemi – alebo vyspať sa na to, čo chceme riešiť, čo nás tlačí. Alebo sa poradiť s niekým, komu dôverujeme. Ale aj tieto informácie rozvažujeme cez svoje vnútro. Vďaka spájaniu sa prichádzame k novým/iným pohľadom, informáciám, názorom. Ktoré môžu s nami rezonovať, ale aj nie. Čo je dôležité, rozšíria naše vnímanie, a tým prinesú aj nové možnosti, nové obzory
- vzťahy, ktoré doslúžili + nové vzťahy – vzťahy môžu skončiť z rôznych dôvodov. Každý sa vyvíjame a na svojej ceste životom by sme mali stúpať ako v špirále, stále hore, vyššie. Učiť sa, získavať múdrosť ako v škole. Ak majú naše vzťahy fungovať, musíme sa vyvíjať spoločne (aspoň v základných, či podstatných životných otázkach). Vďaka predošlým bodom získavame viac vnútornej sily (v ktorej je ukryté sebavedomie, sebahodnota, sebadôvera, sebaláska, úcta a rešpekt k sebe samému). Vďaka vedomiu si seba samého (som rovnako dôležitou a hodnotnou bytosťou, ako všetci okolo) si nastavujeme úroveň vzťahov. Koho chceme mať bližšie, koho ďalej od seba. Už sa chceme cítiť dobre a tráviť čas skutočne len s tými, s ktorými je nám dobre, s ktorými funguje výmena energií, informácií. Posledné roky (od 2018) sa začalo veľké upratovanie vzťahov. Lebo naše hodnoty sa zmenili, my sme sa zmenili
PREČO to všetko bolo tak extrémne, prečo sme boli nútení do zmien a už sa nedalo presúvať, odďaľovať či ignorovať a teraz by sa dalo napísať: čoho sme sa báli, čo naše podvedomie hovorilo zreteľne, ale my sme to z rôznych dôvodov ignorovali, čo sme si mysleli, že sa vyrieši samé (alebo to za nás vyriešia iní). Rok 2025 bol/je deviatkový rok. Ukončujeme mnohé cykly. Menšie – napr. pohľad na to, čo sa nám dialo na jar 2025 … ale aj pohľad 30 rokov nazad + sledujeme, ako sme na tom teraz. Ktoré témy znovu riešime (už starší, zrelší, múdrejší), alebo horšie – ktoré sme vôbec nevyriešili? Od minulého roka sa učíme, o čom je chaos (prapočiatok všetkého nového), ako v ňom žiť, a ako ho využiť vo svoj prospech. Všimli sme si, že všetko je úplne inak, ako sme boli zvyknutí. Nielen počasie, naše trávenie, myslenie, ale hlavne pocit ktorý máme: JA to chcem inak! Lenže ak chceme mať niečo inak, musíme byť inými bytosťami. Ak chceme byť novým JA v ďalších minimálne desiatich rokoch, je potrebné zanechať to, čo doslúžilo. Nie vždy sa nám to, čo musíme odložiť páči, súhlasíme s tým. Ak si uvedomíme, že systém v ktorom žijeme funguje bezchybne (nemyslím svetský), ale systém riadenia duší na základe dohôd (môžeme ho nazvať aj karmou), tak čokoľvek sa nám deje, je na základe niečoho (príčina-následok). Preto akékoľvek dlhodobé frflanie, lamentovanie, ľutovanie, ale aj pocit viny + obviňovanie iných, nemá zmysel. Uvedomme si, že toto nikam nevedie a zanechajme to! Bez prevzatia zodpovednosti do vlastných rúk, sa nezmení vôbec nič. Zodpovednosť predstavuje odvahu, dôveru v seba, odhodlanie ísť do neistoty, a tam striehne strach (neviem čo sa udeje, ako na moje rozhodnutia zareaguje okolie, čo sa stane so mnou). Sem musí prísť bezodkladne dôvera, viera a nádej. Čokoľvek negatívne vieme meniť. Hoci sa to nezdá, nie vždy sme schopní vidieť a vnímať pomoc, tak vedzte, že vždy súbežne s problémom, ide aj riešenie.
Takže ešte raz – čo sme sa aktívne učili žiť posledný rok? Už nie teoreticky, ale priamo konaním?
- že život je neprestajná zmena. Niekedy sa všetko obráti hore nohami a my musíme žiť v extrémoch
- základ je prijatie toho, ako to je teraz. Bez prijatia toho, čo bolo (aké to bolo, kto nám čo urobil alebo neurobil, čo sme mali my urobiť alebo neurobiť) žijeme v minulosti (napr. v ľútosti, alebo hneve a neodpustení), alebo budúcnosti (strach, očakávania). Cez prijatie sa dostaneme do pokoja, do vlastného stredu, zladíme emócie a rozum. Ideme na
- konanie pre aktívnu zmenu. Dobre, je to takto… čo s tým viem TERAZ urobiť? Čo môžem urobiť pre to, aby mi bolo lepšie? Vždy sú minimálne dve riešenia. Nechám to tak, ako je (a budem v nespokojnosti, budem trpieť), alebo idem do konania. Skúsim … a teraz čo? Čokoľvek, čo sa mi zdá správne – lebo podvedomie vie. Ak si neverím, poradím sa s inými, a ako som už písala, dostanem viac informácií, rozšíria sa mi obzory. Zrazu môžem mať viac ako dve možnosti riešenia. V tom všetkom sa vždy snažím zachovať
- pokoj, rozvahu a myslieť že každé konanie prinesie výsledky/následky. Takže idem do vnímania možných riešení, ciest. Ak ich mám zrazu tri, tak idem vnímať, premýšľať, kombinovať: Ak urobím tento krok v prvom prípade, čo sa stane, ako sa budem cítiť? Ak urobím krok v druhom prípade, do sa stane? Ak urobím tretí… Cez navnímanie možného výsledku, cez pocit, ktorý v danom kroku mám, viem odhadnúť budúcnosť. Verte, že takúto schopnosť má každý, nie len jasnovidci. Možno nie tak silnú/jasnú, ale je.
- veci sa dejú a ja sledujem + si dávam odpovede na otázky: Ako sa cítim? Ako môžem dej korigovať, vyladiť, kde hodiť výhybku, kde sa pristaviť?
- výsledok môže byť skvelý, ale môže byť aj sklamaním. ALE život je neprestajná cesta vpred. Raz je to prechádzka rajskou záhradou, inokedy peklom. Nie je dôležité čo sa deje, ale ako to, čo sa deje vnímame. Koľko sa s tým všetkým stotožňujeme, ako hlboko to prežívame. Aké pocity pri tom máme. Bez ohľadu na výsledok je dôležité
- oceniť samých seba za všetko, čo sme dokázali, zvládli, kam sme sa dostali. Ocenenie je vždy spojené s pokorou a vďakou. Znovu – bez ohľadu na výsledok. V oboch prípadoch vždy príde poučenie čo nabudúce ne/robiť. Takže najväčšou devízou je múdrosť a skúsenosti. Lebo bez vlastných skúseností je všetko len informácia. Tie pre nás nemajú takú dôležitosť a hĺbku ako to, čo prežijeme na vlastnej koži
Myslím, že na dnes stačilo, zajtra sa preklopíme do budúcnosti.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
obrázok vytvorený AI
