Noc Slnka a Deň Mesiaca

Milujem jar, milujem ten pocit, keď vystúpim z ruchu mesta na lesnú cestičku, milujem šumenie listov, vôňu vlhkého vzduchu, milujem dotýkať sa kôry stromov, milujem tú nekonečnú zeleň ktorá lahodí mojim očiam, ale najviac zo všetkého milujem tú slobodu, ktorá ma pohltí spolu s okolitými horami.

V nich neexistuje civilizácia, svet je čistý: bez technológie, bez každodenného hrania pokryteckej formy, len aby iní nevideli zlé stránky mojej inak bezchybnej 😀 osobnosti, bez zbytočných zbraní a ich majiteľov. Všade vládne mier a jediným zákonom je príroda.

Uvedomujeme si ešte tieto veci? Vieme, že je to len náš uhol pohľadu, ktorý posudzuje či je daždivý deň pekný, alebo škaredý? Sme to my, kto ťahá opraty ega, alebo je práve ono tá šedá eminencia za oponou?

Môžeme s určitosťou povedať, že vieme v akom bode sa práve nachádzame? Poviete si, no jasné, že sa to dá. Aj ja som toto tvrdil do chvíle, kým sa mi neodkryla temnota v pravom zmysle slova. V hlbokom a dlhotrvajúcom šamanskom tranze som precítil a zažil toľko vecí, pred ktorými my ľudia tak radi utekáme, až som sa musel pokloniť dokonalosti tohto umeleckého diela, ktoré my ľudia voláme svet, či stvorenie.

Zmenené stavy vedomia a život sú dvaja skúšajúci, ktorí vám povedia ako na tom v skutočnosti ste. Samozrejme toto sa udeje len v prípade, ak viete aj s jedným aj druhým pracovať. Šamanizmu a meditáciám sa venujem pomerne dlho, ale až nedávno som pochopil, že horizont poznania je nekonečný.

Doteraz som si myslel, že poznám hranice a možnosti ktoré vám tranz môže poskytnúť. Ach aký som bol len hlúpy! Všetko je len na nás, na koľko zvládneme pustiť opraty svojej mysle, aby si robila čo chce, toľko sa vám odkryje naše skutočné ja.

Je pekné, že všetci na sebe robíme, či už cez srt, toltécke učenie ( obe vetvy, mares aj castaneda ) a tak podobne, ale to čo ponúka zahliadnuť tranzové šamanské zrkadlo sa nedá zrovnávať s ničím. Koniec koncov, šamanizmus je najstaršia viera ktorá predbehla všetky náboženstvá a vierové systémy v metódach poznávania a zdá sa, že aj tak celkovo.

Skúsim vám opísať bod, do ktorého sa mi podarilo dostať svoju myseľ. Počas neúnavného  a veľmi zdĺhavého bubnovania s príslušnými mentálnymi prípravami som sa dostal za hranice bežného tranzu. Moje ja prestalo existovať. Vzdialilo sa do úzadia a na scénu nastúpilo ego. Aj napriek tomu, že som bubnoval som cítil, ako nejaká cudzia ale zároveň blízka entita preberá vedenie. Bubnovanie prešlo na akýsi automatický systém a ruky mi lietali po ploche bubna samé, bez toho, aby som sa musel do tohto deja nejako zapájať.

Moje vnímanie sa presunulo niekde do zadnej časti hlavy a všade vôkol mňa i vo mne sa rozprestrela temnota. Hovorila so mnou, vysvetľovala mi ktoré veci má najradšej, prečo existuje, čo na mne zduše nenávidí, čo odo mňa očakáva, že budem robiť a nakoniec mi vyhlásila vojnu s tým, že vie, že sa jej chcem zbaviť, a že mi to neuľahčí a bude robiť všetko preto, aby ma dostala opäť do svojej plnej moci. Nakoniec vysvetlila, že je moje ego/parazit/mitote nazvite si to ako chcete. Keď skončila pocity v tele sa zmenili a na scénu nastúpil akýsi  medzistav. Miestami som počul len rýchle monotónne bum tutu bum tata. Ešte stále som si plne neuvedomoval sám seba, ale tentoraz bola farebná škála pocitov i myšlienok šedá. Dozvedel som sa veľa vecí o hneve a nenávisti a ich spôsobe použitia. Nakoniec ma opustili a opäť som sa vrátil do tela s tým, že bubnovanie som opäť riadil ja a po chvíľke, keď som sa spamätával zo zážitku som bol schopný prestať hrať. Odložil som djembe a pochopil som, že pravý boj sa ešte len začína. Najhoršie bolo na tom aj tak zistenie, že všetci ľudia v sebe väčšiu alebo menšiu časť tejto temnoty skrývajú a keď sa prejaví naraz, jej sila je ničivejšia než atómový výbuch. Môžeme sa usmievať koľko chceme, ale dusíme toho v sebe všetci dosť, hlavne z detstva. Rozum odpustí, ale srdce neoklameme :). A už je len na nás, koľko si toho priznáme a na koľko sme schopní pred sebou utekať.

V nadpise však vidím riešenie. Nachádzajú sa v ňom dvakrát dva protiklady, ktoré ponúkajú kľúč k dosiahnutiu rovnováhy. Jin a Jang. Až po tejto skúsenosti som bol schopný plne precítiť a pochopiť význam tohoto symbolu.

Keď sme v stave Dňa a Mesiaca, spíme. Naše vnútorné Slnko je tienené Mesiacom a tak sa prejavuje v našich životoch sila nášho ega. Schválne píšem názvy planét a dní s veľkým začiatočným písmenom. Prečo? Nuž skúste sa zamyslieť :).

Keď sa však rozhodneme vedome na sebe robiť, dostávame sa do stavu Noc Slnka. Vtedy skutočne bdieme plne si uvedomujeme a ožarujeme ego, našu vnútornú temnotu my, svojím svetlom. U niekoho tento stav trvá niekoľko minút, u niekoho niekoľko hodín, ale kto tvrdí, že ho zažíva furt buď trepe, nežije, alebo je výnimka ktorá potvrdzuje pravidlo.

Celkovo túto skúsenosť hodnotím veľmi kladne. Dodáva mi to ešte väčšiu guráž a chuť raz a navždy sa vysporiadať s temnotou ktorá, mi kolom inkarnácií zahmlila srdce i myseľ. A čo vy? Trúfate si tiež? Tak pri tom pamätajte na to, že niekto má v sebe viac zla a niekto menej, ale ani jedného, ani druhého to nerobí lepším, či horším, len ich to odlišuje.

Všetko čo urobíte, pre to, aby ste sa zbavili temnoty, je správne a je to fajn! Robte to čo vás baví, čo je pre vás ako stvorené a nenechajte sa odradiť z vašej cesty fanatikmi, ktorí tvrdia, že len ich spôsob je ten správny!