Nie je nutné nazývať lenivosť depresiami. Rovnako tak nie je absolútne potrebné schovávať sa za akési „neutíchajúce úzkosti“ iba preto, že sme sa zatiaľ nedokázali postaviť problémom tvárou v tvár.
Neochotu žiť svoj život, obyčajnú očividnú letargiu ku všetkému naokolo nazývame vraj „nadmiernou citlivosťou na vonkajšie vnemy a okolie“…Áno, samozrejme existujú prípady kedy ide naozaj o reálnu úzkosť a depresie a rôzne klinické stavy s príčinou oveľa hlbšou (tragédie, udalosti z minulosti).
V dnešnom modernom svete nastal však akýsi trend nazývať svoje čo i len najmenšie strachy a slabosti panickými atakmi, migrénami, depresiami, úzkosťami, to všetko spojené s okamžitou snahou vyhľadať doktora, ktorý samozrejme cíti okamžitú snahu predpísať čo najviac medikamentov.
Pri čo i len najmenšom vystavení stresu rozprávame o „vyhorení, nerovnováhe v nervovom systéme, disfunkčnosti,“ atď., atď.
Hľadáme psychológov, ktorí v skutočnosti sami potrebujú psychológov…
Potom je tu ďalšia extra kategória „osvietených a spirituálnych“ jedincov, ktorí sa cítia byť dennodenne „zanesení negatívnou energiou,“ alebo aj „intuíciou riadení, aby dnes nič nerobili a s nikým nekomunikovali a nepohli sa z miesta, pretože tak káže harmónia a osvietenie a prijatie všetkého čo je i nie je.“
Bol som tam, zažil som to, a ver mi, bytosť unavená, vo väčšine prípadov ide len o výhovorky a dôvody prečo nežiť život, prečo ešte počkať, prečo ešte dnes nie je ten správny čas, ale zajtra už snáď bude…
Pritom jediná cesta z týchto „stavov“ je cesta vpred.
Čeliť výzvam, nezvládaniu, čeliť vlastným obavám a strachom, neustále riskovať, že zlyháme, NO A ČO?
Či si to uvedomujeme alebo nie, energia našich bytostí musí prúdiť každý deň, pre každého z nás svojím vlastným originálnym spôsobom, ale proste prúdiť musí, v opačnom prípade sa pre nás stáva seba-deštruktívnou!
Preto niekto športuje, iný pracuje, ďalší tvorí, iný medituje, modlí sa, pomáha, zatiaľ čo iný kričí, nadáva, háda sa s okolím, vyhľadáva konflikty. Či už tak alebo inak, energia človeka si proste vždy nájde spôsob akým prúdiť.
Nenechajme sa preto opantať špeciálnymi seba klamlivými názvami na každý jeden náznak stresu či výzvy, ktorým musíme čeliť.
Áno, život je takisto o strese, stres patrí k tomu celému dejstvu, tak ako pohoda, šťastie, slzy, trápenia, to všetko je súčasťou života a cestou k tomu, aby sme pochopili čo chceme a čo nechceme. Aby sme sa zobudili.
Život zbožňuje tých, ktorí chcú, aby cez nich prúdil, život doslova každým dňom vyzýva k tomu, aby sme mu dovolili prejaviť sa skrze nás v akejkoľvek forme. Preto nebráňme životu a život nebude brániť nám byť naplnený energiou do každého dňa. Zlyhávajme, majme strach, obavy, to všetko je v poriadku. Ale hlavne žime! Pretože od toho sme tu! Nie od toho, aby sme išli neustále na nejakú „duchovno letargickú precitlivelú istotu“.
M.
zdroj, autor: Miroslav Detko
