Sú situácie, po ktorých si povieš: „Toto sa mi nemohlo stať.“ A predsa sa stanú.
Toto nie je vymyslený príbeh. Stalo sa to človeku, ktorého poznám roky.
Prosím, berte to ako upozornenie.
Keby mi túto skúsenosť hovoril niekto iný, pravdepodobne by som mala pochybnosti.
Ale toto sa stalo veľmi racionálnemu, pragmaticky zmýšľajúcemu človeku, ktorý sa len tak nedá nachytať. Z rešpektu k nemu nebudem uvádzať, či ide o muža alebo ženu.
Čo sa teda stalo?
Človek Č. čakal v aute na parkovisku pred obchodom, kým jeho partner nakúpi.
Pokojné čakanie prerušilo klopkanie na okno. Stiahol okienko. Muž, tmavšej pleti a s väčším bruchom, sa spýtal na cestu – ako sa dostať k Makyte, smerom do Česka. Vraj je z východu a nepozná to tu.
Človek Č. ochotne poradil, koľko vedel. Cudzí muž mu začal veľmi ďakovať. Ako mu Človek Č. veľmi pomohol! Podal ruku na znak vďaky, a náš človek Č. ruku prijal.
Cudzí muž na to, že mu za pomoc chce niečo dať. Že je veľmi dobrý človek a začal mu do auta „hádzať“ rôzne krabičky. A pri tom, ako mu to „hádzal“ povedal: „TOTO CHCEŠ! Stojí to 1000€, ale tebe to dám za 300€.“
… a teraz čo sa stalo. Človek Č. Mi hovorí: „Neviem čo sa stalo, ale ako „TOTO CHCEŠ“ ten muž povedal, v mysli mi bliklo – fakt to chcem. Neviem ako, ale cestou k bankomatu som si povedal, nedám mu tých 300, ale len polovicu.“
A tak aj urobil.
Vybral obnos, dal cudziemu mužovi.
Toto všetko čo sa stalo, bral ako sen.
Myslel si, že sa mu to snívalo.
Až kým (oveľa neskôr) nezistil, že má doma tašku s divnými vecami … a začalo mu svitať.
Pozrel na mobil, kde mal potvrdenia z bankových prevodov – fakt peniaze vybral.
Viete čo je na tom všetkom šokujúce? Nič si nepamätal – ako cudzí muž vyzeral, jeho tvár – nič, tma.
Akoby bol v hmle.
Všetko čo sa stalo, mu začalo dochádzať až o veľa hodín neskôr.
A prichádzali uvedomenia: Čo keby použil podnikateľskú kartu, kde mal limit na výber 5000€? Ako by sa mu vrátili, keď išiel k bankomatu dobrovoľne? Ako by sa dopátral k cudziemu mužovi?
Prečo to celé píšem: dávajte si pozor na podobné situácie. Na cudzích ľudí. Na to, s kým komunikujete, komu pozeráte do očí, komu podávate ruku. Lebo spúšťač bola podaná ruka. Pri tom zvyčajne pozeráme do tváre človeku, ktorému podáme ruku. Človek Č. Si nepamätal, že by cudziemu človeku videl tvár. Ale musel ju vidieť, veď vystúpil z auta, komunikoval s ním! A znovu zdôrazňujem. Človek Č. nie je naivný, ani dôverčivý. A predsa sa cudziemu človeku podarilo ho takto oklamať.
Čo mi k tomu prišlo (nie osobné dôvody, prečo sa to celé stalo), ale odpoveď na jeho otázku, či je to možné? Je to možné. Podaná ruka, slová, oči.
Sila sugescie a programovania dokáže aj takto fungovať.
Na zlé, na sebecké účely.
Ale, môžeme to celé napísať aj inak.
Existujú situácie, v ktorých sa naša pozornosť preťaží: nečakané oslovenie, rýchly sled udalostí, tlak, emócia, kontakt. Niečo, na čo nie sme v danom čase pripravení.
Mozog sa prepne do automatického režimu, a nekonáme úplne vedome. No a práve vtedy vie skúsený manipulátor využiť:
dôveru, vďačnosť, rýchlosť, aj obyčajný ľudský kontakt.
Nie preto, že by sme boli slabí.
Ale preto, že sme láskaví ľudia. Ochotní pomôcť.
Preto toto celé píšem ako upozornenie:
Nie každý, kto požiada o pomoc, ju skutočne potrebuje.
Nie každý úsmev je úprimný.
A nie každá „výhodná ponuka“ je vhodný dar.
Buďme opatrní:
– pri kontakte s cudzími ľuďmi
– pri prijímaní „darov“
– pri situáciách, ktoré sa dejú príliš rýchlo
Dajme si čas.
Zastavme sa.
A pokojne povedzme: „Nie.“
Chráňme to, čo je naše. Robme múdre rozhodnutia. Vedome, bez nátlaku, bez manipulácie.
… sme v čase neskutočných klamstiev, zahmlievania, skrývania pravdy. Buďme bdelými pozorovateľmi, dbajme o vlastnú bezpečnosť.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
obrázok vytvorený AI
