Mnohí si myslia, že ak dosiahnu cieľ, budú spokojní, šťastní, že až potom im už bude lepšie. Je to mylná predstava. Lebo vlastné šťastie a spokojnosť nemôžete “uviazať“ na jednu kotvu, jeden cieľ, jeden sen, jedného človeka. A rozhodne nie posunúť šťastie do budúcnosti. Vždy zákonite príde sklamanie z prehnaných očakávaní – krach budúcnosti.
Ale dajte si nohy na zem a pozrite sa na všetko racionálne.
Určite bude v cieli všetko také skvelé ako si predstavujete?
Skúste si premyslieť, precítiť dôvod, ale aj výsledok Vášho „ja chcem“.
Ešte raz – skutočne budete v cieli šťastní?
Pokiaľ nie je šťastie tu a teraz, nebude ani v cieli, ani po splnení sna. Lebo šťastie a spokojnosť majú byť rovnomerne rozložené v čase a priestore. Potom Vás výsledok energeticky nijako nepoškodí. Nemusí prísť ku krachu budúcnosti, smútku, sklamaniam alebo hnevu. Lebo si užívate minulosť, prítomnosť a aj budúcnosť s rovnomernou úrovňou lásky, šťastia a spokojnosti.
A tak, ako pri všetkom, aj tu sa hodí niekoľko prísloví: dôležitá je cesta, nie cieľ. Alebo ešte rovnako dôležité: dávajte si pozor na to, čo chcete. Lebo by ste to mohli dostať.
No a teraz, čo s tým všetkým? Ako na to, aby sa Vám sny plnili a nedochádzalo ku krachom?
Nezabúdajte, že sny a realita bývajú veľmi rozdielne. Najdôležitejšie je, ako realitu prijmete. Ako sa k nej postavíte, čo urobíte s výsledkom. Aké emócie a pocity dáte do daného momentu.
Hnev, nenávisť a urazená pýcha je ťažkým orieškom. Našťastie nič netrvá večne. Precíťte všetko a pošlite do minulosti, kam to patrí. Lebo hnev, neodpustenie je žitie v minulosti. Tam predsa nechcete zotrvávať. Minulosť sa meniť nedá. Môžete ju len prijať.
Čo je ešte veľmi dôležité, pokiaľ nedokážete zvládať situácie v pokoji.
Dovoľte si negatívne prejavy. Nadávajte, hoďte niečo o zem alebo sa prejavte ako Vám je najlepšie. Neduste v sebe emócie!
Ale prosím! Nenadávajte ľuďom, ktorí so situáciou nemajú nič spoločné. Nenadávajte sami sebe. Pozor na nepekné výrazy. Netýrajte svoje deti alebo domácich maznáčikov svojou frustráciou. Oni za to, ako sa cítite a kde sa nachádzate skutočne nemôžu. Skúste sa toho vyvarovať.
Nie ste obete (ktoré hľadajú vinníkov a potrebujú ich potrestať aspoň slovami) a ani nie ste nič z tých nepekných výrazov.
Rozhodne nič z negatívnych emócií nedržte v sebe. Pustite ich zo seba. … Potom, ako odznejú sa na ne pozrite. Prečo Vás daná situácia tak vytočila? Na čo vo Vás zabrnkala? Čo treba preladiť?
Ak by som dala príklad pokazeného koláča z predošlých riadkov, tak by mohli byť nasledujúce scenáre.
Mali ste pomocníkov – oni za to môžu, určite niečo urobili zle.
Ak ste boli sami počas pečenia, tak ste idioti, ktorí nevedia ani jednoduchý koláč urobiť … obe ruky máte ľavé … ste neschopní, veď to aj rodičia odmalička hovoria … a podobne.
Pod tým všetkým je spomínané očakávanie pochvaly. Teda ide o sebahodnotu.
Aký by mal byť správny výsledok, správna reakcia na pokazený koláč (keď odoznejú všetky emócie)?
Základ uvedomenia je: Svet sa kvôli tomu nezrútil.
Alebo inak: čo také hrozné sa stalo?
Nič. O nič skutočne dôležité nejde. Nejde o zdravie, ani o život.
Sú to malichernosti.
Spoločne sa môžete s rodinou zasmiať na tom, ako ste sa snažili, aký bol výsledok a Vaše prehnané reakcie. Máte skvelú historku.
Môžete mlčať, nemusíte sa nikomu “pochváliť”, ako sa Vám “darilo”. Veď je dosť občerstvenia. Alebo prebehnete do obchodu kúpiť iné koláčiky.
Alebo úplne najjednoduchšie je – vopred si ich objednáte u spoľahlivej cukrárky. Budete bez stresu. Čas môžete venovať inej činnosti.
zdroj : https://www.eldhwen.sk/nad-oblakmi-mysle-ii/
