Túto tému som rozdelila na viac častí 🙂
Krach budúcnosti je vždy spojený so závislosťou na budúcnosti.
Tú sme si rozobrali na konci predošlej kapitoly. Ale pre istotu si zopakujeme.
Závislosť na budúcnosti súvisí s nežitím v prítomnosti, ale v budúcnosti. V očakávaniach, plánoch, snoch. Alebo v strachu. Čím viac žijete v budúcnosti, tým menej máte lásky v duši, lebo sa zásoba lásky v duši (minulosť cez ktorú ste si zásoby nazberali) prelieva do budúcnosti (do plánov, snov, očakávaní, sústredení mysle na budúce). Ale, pokiaľ nežijeme tu a teraz, v prítomnosti, zásoby lásky v duši si nemôžeme vytvoriť. Lebo budúcnosť potrebuje Vašu energiu v prítomnosti.
Krach budúcnosti vzniká zo závislosti na budúcnosti. Preložené do zrozumiteľnej reči:
- na čom lipnete, na čom ste závislí, čo veľmi očakávate,
- to sa nikdy nestane. Alebo ak to už dostanete, ľahko o to prídete.
Ani tak to nie je zrozumiteľné, že? Tak poďme na príklady.
Ja chcem!
Chcete si plniť sny, túžby a máte vysnívané ciele. Robíte pre ne všetko, nehľadíte na nič, len na výsledok. Nežijete prítomnosťou, neužívate si tu teraz, žijete výsledkom, žijete pre splnenie túžby. Bezohľadne kráčate do cieľa. Nedbáte na okolnosti, na stopky, upozornenia. Lebo Ja chcem je silnejšie ako morálka či zákony. Ak je chcenie, lipnutie a závislosť neprimerané, príde krach budúcnosti. Sem patrí nielen nesplnenie snov, ale aj choroba, úraz, nehoda, krachy vzťahov, choroby detí, partnera. To všetko je rozpad, krach budúcnosti.
Aj z tohto dôvodu niekedy nevychádzajú predpovede/výklady/veštenie. Lebo človek je závislý na výsledku. Vyberie si len jednu z množstva alternatív, možných budúcností a nechce nijaké iné „možno“. Neberie do úvahy možnosti, varovania. Ja chcem je silnejšie.
Pritom osud je založený na jednotlivých rozhodnutiach – pomyselných križovatkách. Na každej z križovatiek si vyberáte novú možnú budúcnosť. Ak idete nesprávnym smerom, osud Vás po čase vráti nazad do prvej najlepšej križovatky, aby ste vybrali inú cestu. A dovtedy chodíte hore-dolu, kým nevyberiete tú správnu cestu, kým nezmeníte Vaše nastavenia.
Sem je ešte nutné doplniť informáciu, že niekedy nie je možné vo výklade vidieť to, čo príde ako lekcia. Alebo na čo musí prísť človek sám. Zámerne nie sú zviditeľnené lekcie. Je nutné prejsť lekciami bez nápovedy, varovania, bez informácie. V tom prípade je voľba na danej križovatke na samotnom človeku. Aby konečne počúval svoju intuíciu, alebo zúročil skúsenosti.
- Závislosť, lipnutie, očakávanie
Je spojené s nespokojnosťou v prítomnosti, je to prejav pýchy. Ja chcem! Moje priania sú viac ako priania ostatných … prečo sa majú všetci lepšie ako ja … prečo majú iní to, čo ja nie … a hlavne aj ja to musím mať, aby som bol šťastným človekom!
Ak takto premýšľate, neuvedomujete si, že sú dôvody, prečo to, po čom túžite, nemáte.
Ak vynaložíte veľa úsilia, energie, výsledok môže prísť, ale aj nemusí. Záleží na zámere s akým idete do plnenia si svojho sna.
Niekedy, aj keď sa odstránia prekážky, urobí sa maximum, sa výsledok nedostaví. Za tým sú hlbšie dôvody, karmické prepojenia, programy, ktoré si duša zadala na riešenie v živote. O ktorých neviete, nie je často možné o nich vedieť (ako som spomínala pri výkladoch vyššie), ale v plánoch života sú.
Ak urobíte maximum a výsledok nie je, najlepšie čo môžete urobiť,
je zmieriť sa so situáciou. Prijať ju a pokračovať v tvorení života.
Zmeniť zámer, zmeniť sny.
A znovu už známe – prijatie Božej vôle, Vyššej múdrosti, ktorá vie, čo je pre Vás aktuálne najlepšie. Na križovatke života vyberáte novú cestu, nový smer. Takto by to bolo skvelé a idete pokojne ďalej. Ale! Ak je silné lipnutie, závislosť a očakávanie, neprimerané situácie, ak pokračujete v nesprávnom smerovaní, ignorujete stopky, kamienky na ceste, zakopávate, rozbíjate si kolená… idete nielen proti sebe, ale aj proti osudu, proti Bohu.
Výsledkom v takomto únavnom postupe je to, že sa hneváte na osud, Boha, na ľudí.
Alebo na seba.
Ako ste neschopní, nemožní.
Ako ste to mohli, mali robiť inak.
Ako ste sa v čase a priestore spojili s nesprávnymi ľuďmi.
Ako Vás nepodporovali rodičia, partner…
Porovnávate sa s inými ľuďmi.
Ľutujete sa, plačete. Idete do zúfalstva, bezmocnosti a rezignácie.
Samozrejme nič z toho nikam nevedie a ničomu nepomôže, lebo toto všetko je žitie v minulosti.
Ale predsa … je lepšie byť v hneve, ako v bezmocnosti (vzdať sa moci ovládať situáciu). V hneve je pohyb. V bezmocnosti je rezignácia, zastavenie. Následok je nielen bezmocnosť, vyhorenie, ale často až depresia.
Ak ste v emočnom napätí, nepoužívate zdravý sedliacky rozum, neviete si nastaviť vnútorný pokoj. Nemáte na to energiu – už spomínané zásoby lásky v duši. Následne nevnímate nijaké stopky.
Otázka je, že aj keby ste ich videli, či by ste ich prijali a riadili sa nimi…
Lebo Vaše priority, zmysel života je upriamený na CIEĽ. A preň predsa urobíte všetko! Aj nemožné. Prekročíte pokojne hranicu normálnosti. Pri tom všetkom si neuvedomujete absurdnosť vlastného Ja chcem. Tú pochopíte až oveľa neskôr, keď budete mať konečne dostatočný emočný odstup, nielen obité kolená, ale možno aj vybité zuby 😀
zdroj: https://www.eldhwen.sk/nad-oblakmi-mysle-ii/
