Poznáte to?
Existuje nenápadný spôsob využívania druhých, ktorý sa nedeje cez nátlak, ale cez city. Citová náklonnosť sa v takýchto situáciách nepoužíva na blízkosť, ale ako tichá mena, ktorou sa odmieňa želané správanie. Niečo cítim – a preto by si mal pomôcť, poradiť, zaplatiť, zariadiť, niesť zodpovednosť.
Zneužívanie citovej náklonnosti funguje práve preto, že nie je vyslovené priamo. Neznie ako explicitná požiadavka, ale ako prejavovaná zraniteľnosť. Ako verbalizovaná obava. Ako príbeh o ťažkom živote či osude. Druhá strana potom nemá pocit, že niečo robí z povinnosti, ale z „ľudskosti“. A presne tam sa hranica stráca a začína sa manipulácia.
Problém nastáva v momente, keď sa pomoc prestane chápať ako dar a začne sa brať ako samozrejmosť. Keď city jednej strany legitimizujú očakávania voči druhej strane. Keď „rozumiem ti“ má znamenať „urobím to za teba“, pretože ak rozumiem, prevezmem za všetko zodpovednosť. Citová blízkosť sa tak mení na nástroj, ktorým sa získavajú služby, čas, energia či peniaze – bez dohody a najmä bez reciprocity.
Zdravý vzťah rozlišuje medzi pocitom a nárokom.
Pomoc je možná, ale nie automatická.
Náklonnosť nie je zmluva a emócie nie sú platidlo.
V momente, keď máte pocit, že Vaše „nie“ by niekoho ranilo natoľko, že by vo vás začal vyvolávať pocity viny, nejde už o blízkosť, ale o manipuláciu.
A jednoduché pravidlo na záver: ak by pomoc nebola poskytnutá bez citového tlaku, nejde o láskavosť, ale o zneužitie citovej náklonnosti. Nenechajte sa využívať v mene lásky, za ktorou sa v skutočnosti skrýva potreba hodiť na vaše plecia všetku zodpovednosť za citové prežívanie druhých…
Ondrej Kubik, 2025
zdroj: Inštitút kriminálnej psychológie
