Keď telo volá, nemusíme ho hneď analyzovať. Skúsme ho najprv upokojiť . Alebo – prvá pomoc keď už je všetkého priveľa 🙂
V prvom článku som dala na záver otázku, kde najviac cítite, vnímate napätie. Tu som trošku zapátrala a poskladala Vám mininávody, na rýchle zvedomenie sa a uvoľnenie. Sú „zadarmo“, stoja nás len pár minút nášho času. Tak prečo ich neinvestovať do seba 😉
Čeľuste – keď držím príliš veľa
Tichá veta nášho podvedomia: „Musím vydržať.“
Mini meditácia (1–2 minúty):
- Zavri oči.
- Polož jazyk jemne za horné zuby – ako keby si vyslovoval/a písmeno „N“.
- Nechaj pery jemne pootvorené.
- Nadýchni sa nosom a s výdychom potichu vydýchni zvuk „haa“.
Predstav si, že s výdychom mäkne oblasť pri ušiach. Práve teraz moje čeľuste nemusia nič držať. Nemusia nič niesť. V duchu si povedz:
„Nemusím to držať sama/sám.“ Sem si pridajte to, čo potrebujete, napr.: „Bez strachu viem požiadať o pomoc.“ Alebo: „Je pre mňa bezpečné hovoriť o tom, ako sa cítim.“
Tlak na hrudi – keď dusím vlastné emócie
Keď naše podvedomie hovorí: „Nesmieš plakať. Nesmieš byť slabá.“
Mini meditácia (2 minúty):
- Polož si dlaň na hrudník.
- Dýchaj pomaly tak, aby sa dlaň jemne zdvíhala.
- Pri nádychu si povedz: „Vnímam sa.“
- Pri výdychu: „Dovoľujem si.“
Nemusíš vedieť, čo presne cítiš. Stačí dovoliť telu, aby vedelo to, že ho vnímaš, že si tu preň. Ak príde povzdych, je to v poriadku. Nechaj ho prísť. Telo vie, ako sa uvoľniť, keď mu nebránime.
Tu si v duchu môžem povedať: „ Dovolím si ľahkosť.“ Alebo: „Môžem voľne dýchať.“ Ale aj: „Dovolím si plakať, kričať, nadávať.“ 😀
Ramená – keď nesiem viac, než je moje
A telo tichučko presviedča samé seba: „Všetko zvládnem.“
Mini meditácia (1–2 minúty):
- Nadýchni sa a jemne zdvihni ramená k ušiam.
- Zadrž dych na 2 sekundy.
- S výdychom ich nechaj padnúť úplne dolu.
Zopakuj trikrát. Potom si predstav, že z pliec skladáš batoh. Nie všetko, čo nesieš, je tvoje.
V duchu si povedz: „Dovolím si niesť len to, čo mi patrí.“ Alebo: „Dokážem bez pocitu viny povedať nie, ak cítim záťaž.“ Alebo: „Je jednoduché odkladať to, čo doslúžilo.“
Žalúdok – keď niečo „nemôžem stráviť“
Keď je telu zo všetkého zle a hovorí si: „Toto je už priveľa.“
Mini meditácia (3 minúty):
- Polož obe dlane na oblasť žalúdka.
- Dýchaj hlboko do brucha – tak, aby sa ruky pohybovali.
- Predstav si teplé svetlo alebo jemné slnko pod dlaňami.
Pri nádychu si povedz: „V ľahkosti to strávim.“ Pri výdychu: „Môžem to spracovať postupne.“
Žalúdok často potrebuje čas, preto naň netlačíme, aby to bolo hneď. Rovnako ako aj emócie. Nie vždy sa podarí uvoľniť všetko v jednom kroku. Ale práve ten jeden krok je dôležitý. Rozhodnutie začať pre seba niečo robiť. Aby to bolo už konečne o láskavosti voči sebe. O dôležitosti, ktorú potrebujeme sami sebe dávať. Aby to bolo už konečne aj o mne.
Niekedy telo nepotrebuje veľkú terapiu. Niekedy stačí pár minút pozornosti.
Uvoľniť čeľusť.
Zložiť batoh z pliec.
Položiť si ruku na hruď.
Nadýchnuť sa do brucha.
A možno práve v tej chvíli sa začne diať najväčšia zmena – nie boj so sebou, ale návrat k sebe.
Tak nech nám to ide v ľahkosti. Nech máme odvahu kráčať k sebe v pravde.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
