Čo ak máme veľkú chuť na horké a štipľavé?
Horká chuť je chuť pravdy. Ale aj chuť sklamania. Chuť dospelosti, lebo dieťa horké nepotrebuje.
Dieťa chce sladké. Tak kedy prichádza zmena?
Horké prichádza až vtedy, keď realita nie je ideálna.
Ak siaham po horkom, môže to byť vnútorná veta:
„Život nie je taký, aký som si priala.“
„Musela som rýchlo dospieť.“
„Musela som prehltnúť veci, ktoré boli príliš ťažké.“
Ak by sme išli hlbšie do „horkosti“, je o potlačenom hneve, vetách, ktoré sme nepovedali, o hraniciach, ktoré sme nepostavili, keď bolo treba. Preto je horká chuť aj chuťou:
- nespravodlivosti
- sklamania
- zranenej dôstojnosti
Ale horké má aj liečivý rozmer. Veď v prírode je horké očistné. Horká vŕba obsahuje salicín – základ aspirínu, v južnej Amerike rastie chinínovník. Doma máme horkú palinu, horec, či zemežlč. Všetko, čo pomáha stimulovať trávenie, spustiť detoxikáciu, liečiť.
Možno keď siaham po horkom, moje telo hovorí:
„Chcem si priznať pravdu/ chcem hovoriť o tom, čo ma trápi, čo ma zranilo, sklamalo.“
„Chcem vyčistiť to, čo vo mne dlhodobo leží.“
„Chcem prestať robiť, že to nebolo horké. Že to nebolelo, že to nezranilo.“
Horkosť, ktorú si dovolím precítiť, sa mení na múdrosť. Ale horkosť, ktorú potláčam, sa mení na cynizmus.
Štipľavé je o intenzite. O životnom ohni. Štipľavé páli, zrýchľuje pulz, rozprúdi krv.
Ak siahame po štipľavom, môže to byť vnútorný pokus:
„Chcem cítiť niečo intenzívne.“
„Chcem sa skutočne prebudiť.“
„Chcem sa poriadne rozhýbať.“
Štipľavé často vyhľadávame vtedy, ak sme dlho potláčali hnev, boli príliš „slušní“, alebo držali emócie pod kontrolou. Jesť štipľavé je pre nás bezpečným spôsobom, ako si dovoliť oheň bez toho, aby sme museli nasmerovať štipľavé (slová a emócie) na ľudí okolo nás.
ALE! Štipľavé môže byť aj potlačená vášeň , sexuálna/tvorivá/životná energia.
V tom prípade môže podvedomie kričať, že:
„Nechcem už byť len pokojným človekom!“
„Nechcem len regulovať atmosféru!“
„Chcem horieť!“
Ale pozor – ak používam štipľavé ako náhradu za odvahu, oheň sa vybije len v tele, nie v živote.
Skutočná zmena príde až vtedy, keď si dovolím povedať:
„Toto ma hnevá.“
„Toto už nechcem.“
„Toto je moja vášeň, pre toto horím.“
Ak by som mala uzatvoriť chute, tak v skratke:
Sladké je o láske.
Slané o hraniciach.
Horké o pravde.
Štipľavé o ohni.
Telo nevolá po chuti, ale po rovnováhe.
A najväčšia revolúcia naozaj nie je byť väčším, menším, silnejším či múdrejším človekom.
Najviac je dovoliť si byť tak akurát – nie pre iných, ale pre seba: primerane, živo, s hranicami, s pravdou, s ohňom a sladkosťou – k sebe, k životu.
Zajtra pôjdeme na malé techniky, pomôcky na zmenu.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len s aktívnym odkazom na stránku eldhwen.sk. Ďakujem, že rešpektujete moju prácu.
