“Ztratit můžete jenom to, na čem lpíte”.
Siddhārtha Gautama
Patria k hodnotám, ktoré si často zle vysvetľujete. K téme by sa dali doplniť aj
očakávania a domnienky.
Priatelia, a teraz dobre čítajte! Ako ľahko sa dá podľahnúť kolektívnemu snívaniu, ktoré je nám všetkým vkladané cez médiá… Vedomou voľbou, čo ne/preberiete si viete nastaviť čo, kto, Vás ovplyvňuje. Ale skúsme sa na všetko pozrieť optikou bežného, často “spiaceho” spotrebiteľa:
Napíšem všetky idealizácie a ilúzie tak, ako mi prídu na myseľ. Pokračovanie, prepojenie nájdete aj v iných častiach tejto knihy, lebo všetko so všetkým súvisí.
Systém potrebuje, aby ste nevedome preberali vzory správania, myslenia z médií, od zidealizovaných ľudí, modiel, autorít.
Idete z extrému do extrému. Nie ste v neutralite, v strede, v tom, čo je zaužívané, normálne. Nemáte nohy v zemi ako sa hovorí, ale lietate vysoko v oblakoch. Detaily Vám unikajú, vidíte skreslene to, na čo treba lupu.
Ako ľahko sa dá podľahnúť ilúziám z médií!
Je veľmi jednoduché byť len konzumentom. Náročné je hľadať súvislosti.
V tomto smere mnohí veľmi zleniveli.
Ale … systém Vás tak vyčerpá v práci, v povinnostiach, že nebudete mať nielen energiu hľadať iné informácie, ale nebudete ju mať ani na vlastnú rodinu a deti.
ALE všetko je to len ILÚZIA šťastia, ktorá je Vám podprahovo nútená cez reklamy, filmy, knihy, klipy k pesničkám. Krása a dokonalosť tela, luxus, drahé autá, polonahé telá a pôžitky z toho plynúce. Žiaľ, toto je zámer elity v pozadí sveta. Odviesť Vás od toho, kto skutočne ste.
Od reálneho života a sveta, do ilúzie šťastia, kde sú všetci bohatí, pekní, obklopení bohatstvom a luxusom. Aby ste chceli presne ten spôsob života. Aby sme sa hnevali, nenávideli to, čo máte.
Aby ste chceli viac. Nové. Krajšie. Lepšie. Lebo to, čo máte je málo, doslova nič, v porovnaní s ponúkaným šťastím.
Ste nútení, aby ste sa hnevali na to, kým ste. Nedokonalí, malí, chudobní v porovnaní s luxusom ponúkaného. Aby ste chceli iné. Aby ste zabudli na svoju jedinečnosť, vlastný rozum.
Máte byť len spotrebiteľmi tovarov, konzumentmi bez vlastného rozumu, názoru a myšlienok. Nemáte si užívať život v spokojnosti, s tým, čo máte. Musíte chcieť viac a viac. Honosnejšie. Luxusnejšie. Novšie. To, čo Vám núti reklama (re- klam … opakovaný klam, opakovaná ilúzia, ktorá sa stáva realitou). Ľudia v nej sa usmievajú, sú šťastní, keď to majú. Vy predsa tiež chcete byť šťastný človek!
Nevedomky sa tak z Vás stávajú chamtivci a závistlivci.
Susedia majú a Vy nie.
Kolega má nové auto a Vy nemáte.
Keby len chamtivci. Ale hlavne večne nespokojní a po novom, väčšom a lepšom túžiace obete spotreby.
Hoci môžete namietať, že je super mať veľa. Je lepšie, keď si môžete dovoliť chodiť k moru, alebo mať vlastný bazén. Áno, je to super, ale ak je studený rok, bazén veľmi nevyužijete. Ak ho máte vyhrievaný, zarábame na energie, ktoré vyhrejú bazén.
V podstate ste neprestajne zahltení matériou, potešeniami.
Plníte si pudové potreby.
Spotreba, nová tvorba, nové, lepšie a krajšie.
Túžby sa dostali do popredia a matéria/zlaté teľa nahradilo Boha.
Nie ste vedení k striedmosti, ale k neprimeranému si užívaniu (prejedanie, závislosť na matérii). Nedokážete ovládať vlastné zvieracie pudy (jesť, rozmnožovať sa – toto je smerovanie k šťastnej budúcnosti). Veď kto by nechcel krásne telo, nové auto, nový dom. Na jednej strane vidíte v reklamách štíhle mladé telá, ale súbežne idú reklamy na nezdravé jedlá. A potom lieky na trávenie, a na chudnutie.
Aj Vám sa to zdá postavené na hlavu?
Ak začnete pozorne sledovať reklamy, uvedomíte si ten klam, ilúziu, ktorá sa v každej skrýva.
Často je Vám prezentované, že len ak budete mať toto, budete NIEKTO.
Prostredníctvom médií, vzorov, modelov “normálnosti”.
Ale čo je normálne?
Alebo skôr skutočné?
Prečo sa máte podrobiť diktátu reklamy, konzumu? Prečo máte mať stále nové veci, nesmiete starnúť, musíte mať nejakú svetovú a hlavne veľmi drahú značku, lebo len vtedy budete “niekto“?
Ale kto… kým vlastne budete?
Pre koho, alebo kým chcete byť uznávaní a kým akceptovaní?
Kto udal normu, že toto je to správne? Že takto musíte vyzerať?
Každý sme originál, tak načo robiť zo seba kópiu niekoho, kto tu už je?
A zopakujem otázku: “Budete šťastní, ak budete stále hrať nejaké divadlo, nosiť masky, za ktorými budete skrývať svoje skutočné Ja? Ako dlho to vydržíte? A prečo by ste to mali vydržať?”
zdroj: https://www.eldhwen.sk/nad-oblakmi-mysle-ii/
