…Človek – to je v prvom rade duša, potom duch a až potom telo. Preto milovať seba znamená chrániť svoju dušu, starať sa o svoju dušu.
Starostlivosť o svoju dušu – to je zachovanie lásky vo vašej duši, nech sa deje čokoľvek;
– to je plnenie prikázaní;
– je to o starostlivosť o svoju morálku, o svoju dobrosrdečnosť, o zlepšenie svojho charakteru.
– Je potrebné obmedziť zvieracie pudy a rozvinúť vyšší inštinkt – pud smerovania k Bohu.
Ten, kto sa stará len o svoje telo a ducha, bez toho, aby myslel na svoju dušu, nemiluje sám seba.
Po druhé, je potrebné starať sa o svojho ducha – o rozvoj svojho vedomia a svojich schopností, o svoj osud. Musíte pomôcť odhaľovať svoje ľudské ja, dosahovať svoje ciele, realizovať svoje túžby a za žiadnych okolností nezakopávať svoj talent do zeme. O telo sa treba starať, ide hlavne o to, aby nedochádzalo k uctievaniu tela, aby sa starostlivosť o telo nedostala do popredia.
Je tu isté nebezpečenstvo, o ktorom treba vedieť.
Odovzdávanie energie človeka rozvíja; Aby sme mohli energiu prijímať, musíme ju aj vydávať. Ale vydávať energiu je potrebné len dovtedy, pokiaľ duša zažíva šťastie. Ak človek vydáva príliš veľa energie, doslova sa z energie vysáva. Aj to je prejav nelásky k sebe. Niekedy ho to môže stáť zdravie a život.
AKO SA LÁSKA K SEBE LÍŠI OD EGOIZMU?
Hlavný rozdiel je v tom, že egoista miluje svoje inštinkty a uctieva ich, kým ten, kto seba skutočne miluje, svoje inštinkty obmedzuje a neustále pracuje na zmene svojho charakteru, pričom prechádza od zvieracej prirodzenosti k ľudskej a Božskej. V tomto prípade sa sebaláska nezmení na pripútanosť a sebauctievanie, ako sa to stáva u egoistu.
Ak pochopíme, že láska k sebe – to je predovšetkým láska k Bohu, ktorý je v nás, potom už nemôže existovať žiadna pripútanosť a láska k nášmu ľudskému egu bude potom podobná láske k nedokonalému dieťaťu, ktoré potrebuje výchovu, a o ktoré sa treba starať.
OBZVLÁŠŤ AKTUÁLNA A VÝZNAMNÁ JE TÉMA LÁSKY K SEBE PRE ŽENY.
Neláska k sebe, nespokojnosť so sebou samým, pochmúrne myšlienky o svojej budúcnosti – to je program zničenia vlastných detí!!! Keď sa dieťa formuje (pred počatím a počas tehotenstva), emócie matky budujú jeho budúci svetonázor a charakter.
Ak je v nej skľúčenosť, neláska k sebe a svojmu osudu, tento program sebadeštrukcie v dieťati zosilnie a ono ochorie, jeho telo bude trpieť.
Mnohé ženy, ktoré čítali moje knihy, sú presvedčené, že agresivita voči láske sa prejavuje najmä odporom a nenávisťou voči mužovi.
Oveľa nebezpečnejšia je však neláska k sebe a svojmu osudu. Tento program je neviditeľný, je ťažké ho rozpoznať a správne vyhodnotiť.
Tento program môže vyzerať ako:
– strata zmyslu života,
– strata viery a nádeje,
– sklamanie v milovanej osobe a v sebe,
– úplná vnútorná pasivita a nechuť k čomukoľvek,
– odmietanie snov a vyšších túžob.
Ak človek jednoducho zle premýšľal o svojej budúcnosti, potom je to už pomalá samovražda.
NA JEMNEJ ÚROVNI JE NELÁSKA K SEBE A NECHUŤ ŽIŤ JEDNO A TO ISTÉ.
Ak sa nemilujem, znamená to, že v súlade so zákonmi podvedomia mám umrieť. V podvedomí máme len dve polohy: buď niečo milujem – a potom to má právo existovať, alebo to nemilujem – a potom by to nemalo existovať, malo by to zmiznúť.
MODERNÍ PSYCHOTERAPEUTI HOVORIA O TOM, ŽE SME PRESTALI MILOVAŤ SEBA.
Ale nechápu, že je to dôsledok toho, že sme prestali milovať svet okolo nás, našich rodičov, iných ľudí. Odmietnutie, zrieknutie sa milovaného človeka, keď nás ponížil, urazil alebo podviedol,- na jemnej úrovni vyzerá ako prianie smrti pre seba.
LÁSKA VYCHLADNE V DUŠI TOHO ČLOVEKA, KTORÝ ZABUDOL NA BOHA.
A Boha prestávame milovať vtedy, keď sa bezhlavo vrhneme do ľudských hodnôt, keď sa najprv usilujeme o blaho, pričom na prvé miesto kladieme inštinkty.
S.N.Lazarev ~ Výskum / Láska k sebe a iným