Ak chcete niekomu veriť, preverte si, kto to je. A to sa týka všetkých: politik, obchodný partner, priateľ ktorý je až moc dobrý a Vám niečo na ňom nesedí, klienti, spolupracovníci. Ale rovnako aj pri kúpe si dávajte otázky: “Skutočne to potrebujem, využijem, bude mi na niečo dobré?”
Pripomeniem, čo je dôležité, na čo nemáme zabúdať: Nikoho si neidealizujte, každý je LEN človek, nikto nie je dokonalý, nehádžte ľudí po jednej negatívnej skúsenosti do jedného vreca. Nie každý je na prvom stretnutí zdravý, v pohode, cíti sa dobre, je uvoľnený. Dajte druhú šancu (ale už dolu ružové okuliare), a potom sa rozhodnite, či budete spoločne pokračovať alebo nie.
K predošlým vetám pripíšem, čo mnohých trápi a hľadajú odpovede. Prečo sa rozpadajú dlhotrvajúce vzťahy? Partnerské, priateľské, aj pracovné? Prečo to už nejde, keď to doteraz fungovalo?
Myslite na to, že každý sa vyvíja a každý má „toho svojho“ vyše hlavy. Nehnevajte sa, netrápte sa a nesmúťte, ak sa cesty s dlhoročnými priateľmi rozídu. Môže to byť len načas, kedy si každý z Vás potrebuje vyriešiť „to svoje“. Ak niekto odíde úplne, príde nový človek. Nová energia, nové skúsenosti. Myslite na to, že život je neprestajná zmena. Buďte flexibilní voči tomu, čo sa deje, lebo všetko je inak, ako bolo kedysi a nikdy to nebolo tak, ako je teraz. Učíme sa vnímať, chápať, prispôsobovať novému svetu, novým hodnotám, novým energiám. Sme jednou nohou v novom svete. Nezabúdajte na to. Nesnažte sa kriesiť to, čo treba pochovať.
Predsa ešte jedno dôležité uvedomenie k predošlým vetám. Možno hlúpa, ale dôležitá otázka pre Vaše vnútro. Hlavne, ak máte o niekom pochybnosti: “Načo mi tento človek je? Je pre mňa obohatením, alebo záťažou?” Zároveň je nutné si nastaviť zrkadlo a opýtať sa samých seba: “Som pre iných prínosom alebo záťažou? Rastieme spoločne alebo ma tento človek ťahá dolu?” Alebo – nie som ja, čo iných ťahá dolu?
V tomto roku sme sa všetci učili / stále sa učíme počúvať svoje Ja. Čo Ja chce, ako chce tráviť čas, ako sa chce cítiť. A uvedomiť si, že Ja nemusím tráviť čas tými, s ktorými sa necítim dobre.
Už nemusím!
Lebo: kto by chcel tráviť čas s ufrflaným, večne nespokojným, negatívne naladeným človekom?
Čas je veľmi cenná komodita. Niekedy je lepšie byť osamote ako v spoločnosti, v ktorej sa necítime dobre. Mnohí majú ešte staré formy myslenia: ale musím … bolo by dobré … ešte ho budem potrebovať … nepatrí sa odmietnuť pozvanie. Čo je vyššie napísané? Nemusím. Už nemusím! Môžem sa rozhodovať za seba, podľa svojich pocitov. Kto ma má skutočne rád, mi to dovolí. Bez výčitiek, bez hnevu. Lebo Láska je sloboda.
zdroj: https://www.eldhwen.sk/nad-oblakmi-mysle-ii/
