Kým tvojou náladou dokáže zatriasť aj samotné počasie – si v zajatí závislosti.
Kým sa necháš rozčúliť maličkosťami – je ľahké tebou manipulovať.
Kým neprestávaš ľutovať – živíš slabosť iných.
Kým hľadíš na svet cez prizmu odsudzovania – vzďaľuješ sa od samotného prameňa života.
Kým kritizuješ – rozsievaš rozklad.
Kým sa hádaš – oberáš sa o vnútorný pokoj a hojnosť.
Kým závidíš – prichádzaš o svoje vlastné príležitosti.
Kým sa bojíš – iba prežívaš, no nežiješ.
Kým popieraš to, čo sa ti deje – nechápeš zákon harmónie, ktorý núti všetko živé k premene.
Kým vidíš iba nespravodlivosť – nedokážeš vnímať svet v celej jeho hĺbke a mnohorozmernosti.
Kým si vyberáš tmu utrpenia – odvraciaš sa od svetla radosti.
Pretože život nestavia pasce. Iba neprestajne mení svoju podobu – a na tebe je rozpoznať jeho podstatu.
Konkordia Antarovová, Dva životy
zdroj: Večerný Markus
