Bohatým sa stáva ten, kto je na to pripravený, talentovaným ten, koho tento talent nezabije. Sebarealizácia – to je obrovské šťastie.
A kým človek neprivedie svoju dušu do poriadku, nemôže toto šťastie mať. V princípe je naše predurčenie skryté v našich želaniach a snoch mladosti. Ale koľko som len videl talentovaných detí, ktorým osud neumožnil prejaviť sa!
Spomeňte si na starý výrok:“Najhoršie straty sú tie, ktorých si nevšimneme.“ Hrubý človek sa často raduje iba preto, že si nevšíma svoje straty. V skutočnosti mechanizmus funguje takto: Láska k Bohu rodí želanie a citovosť. Čím širší je rozsah želaní, tým viac môže človek v živote dosiahnuť, tým väčšej ľudskej lásky je schopný. Všetko ľudské, čo získame, musíme stratiť.
Tak, ak zažívame 10násobne viac ľudskej lásky a potešenia, berieme to ako samozrejmosť. Ale keď stratíme10krát viac šťastia, tu už funguje mechanizmus hodnotenia. Vývoj – to nie je len rozmach citov a túžob, ale zvyšuje sa aj rozsah bolesti. Podľa toho, ako sa vyvíjame, potenciál pre utrpenie tela zostáva rovnaký, ale rozsah duševného utrpenia sa stáva oveľa väčším. Preto čím vyššia je zmyselnosť a duchovná škála človeka, tým hlbšie a ostrejšie môže zažiť bolesť, a nie každý dokáže aj túto bolesť vydržať. V takom prípade si možno vybrať niekoľko ciest.
Prvý spôsob: ak neznesiete utrpenie, potom sa začínajú choroby, nešťastia alebo smrť.
Druhý spôsob: môžete degradovať, oprostiť sa od veľkého rozsahu citov, potom sa prah bolesti zníži.
Tretia cesta: obrátiť sa k láske k Bohu, vtedy sa utrpenie zo straty ľudského šťastia nezmení na neprekonateľnú muku. Božské, koniec koncov, nikdy nestratíme.
Lazarev S.N. Diagnostika karmy 7, Prekonanie citového šťastia