alebo ako sa z toho, čo sa deje nezblázniť 😀
Deje sa toho skutočne veľmi veľa! Na naše podvedomie je vytváraný tlak z vnútra, na vedomú myseľ tlak z vonku. Poprosila som AI o vytvorenie obrázka, ako sa mnohí teraz cítia….
A takto pekne v „aprílovom lise“ prechádzame poslednými úsekmi vnútornej transformácie. Opustili sme všetko čo už doslúžilo (teda mali sme už konečne opustiť) – staré programy, schémy, myšlienkovú a názorovú hmlu. S prvými jarnými dňami a nástupom akčnosti Barana sme mnohí zacítili nielen závan skutočne jarného počasia, ale hlavne nutnosť pohnúť sa vpred. Krásny príklad mám z niekoľkých terapií, ale aj takmer rovnaké pocity zažívali mnohí pri výkladoch a rozhovoroch k aktuálnemu dianiu.
Na terapiu mi prišla pani, ktorá bola zúfalá z toho, kde sa pocitovo nachádza. Prešla za posledný rok a pol veľkou premenou. Zmenou práce, ľudí okolo seba, nová práca. Aj vďaka tomu všetkému sa jej upevnil vzťah s priateľom. Ale … ale stále myslela na krivdy, smútok a ľútosť z predošlej práce. Veľa klamstiev a klebiet, ktoré sa nedá vyvrátiť (veď opakovaná lož sa stáva pravdou, že?). Naviac ak ich šíria ľudia s postavením, a u ktorých si chcú podriadení šplhnúť. Lekcia a skúsenosť pre všetkých zúčastnených. No nevedomí ľudia vidia len strach zo straty práce a postavenia. Obetujú pre to aj dlhoročné vzťahy. A čo tí s postavením? Na všetkých úrovniach išlo o previerku morálnych hodnôt. Ide mi o skutočnú pravdu a spravodlivosť, alebo o postavenie a moc? Ach ako veľmi v súčasnosti omieľaná téma kde sa len pozrieme! Vráťme sa však v skratke k terapii. Obraz ktorý som predostrela v predošlých riadkoch vyzeral nasledovne: predstavte si, ako sedí malé dieťa (6-8 ročné) v kaluži blata a plače. Deti okolo hádžu do dieťaťa blato, kamene, vysmievajú sa mu. Skúste sa navnímať na dieťa v mláke. Hrozné, že? Tak sa cítila pani … Po niekoľkých otázkach, spomienkach a uvedomeniach, sme v rozuzlení videli ROZHODNUTIE dieťaťa: takto to už nechcem. Nabralo odvahu a rozhodlo sa vstať. Ostatné deti prekvapene civeli na to, čo sa deje. Stáli zarazené a nehýbali sa. Po ďalších uvedomeniach a zmenách počas terapie dieťa vystúpilo z mláky a otočilo sa útočiacim deťom chrbtom. Cítilo sa skvele. Ale stále sme boli len v polovici premeny. V obrazoch som videla, kam pani otázkami nasmerovať. Pred dieťaťom sa objavil malý potok, ten akoby rozdeľoval obraz, ktorý som videla. Ponúkla som pani možnosť – čo keby dieťa prekročí potok a to bude vykročenie z obete, detstva, minulosti. Prekročením potoka sa vedome rozhodne byť Tvorcom, Dospelým, ktorý chce rozhodovať o svojich pocitoch sám, bez ohľadu na to, čo sa deje (samozrejme to bolo cez mnohé otázky a zmenu presvedčení). Výsledok bol o slobode. Prekročením tu a teraz (tak som vnímala potok) sa rozhodla nechať minulosť za sebou a pozerať vpred. Útočiace deti sa zmenšili a odišli, už nemali obeť, do ktorej by sa triafali … Toto je veľmi dôležité pre apríl, pre nás všetkých. Stojím v prítomnosti, minulosť mám za sebou a pozerám vpred. Lenže! Pred pani bola budúcnosť ako veľký čierny les: nevidím čo je v ňom, nevidím aký je veľký. A čo je za ním? Strach, neistota ohľadom budúcnosti (presne aktuálne energie). Keď som sa spýtala, čo by potrebovala, aby mohla do lesa vkročiť, objavila sa viera, dôvera (v Boha, Vesmír, seba, život)… postupne sme pridali aj odvahu, nádej, odhodlanie. Tie sa objavili ako kompas a mapa, ktoré mala pani vo svojich šatách. Pri pohľade na seba sa videla už ako veľká, nie ako dieťa. Bola oveľa vyššia ako spomínaný les. Hoci na koniec lesa pani nevidela, pretože v diaľke bola hmla, pani už nemala strach doň vkročiť. Mala všetko, čo potrebovala. Odhodlanie pozerať a kráčať vpred. Bez ohľadu na to, čo bolo. Najdôležitejšie bolo jej uvoľnené vnútro. Ľahkosť, ku ktorej sme sa dopracovali.
Prečo som dala tento príklad? Sama som zažila podobné obrazy, ale v inom prevedení. Pocit, že som na púšti, okolo zúri piesočná búrka, nevidím slnko, neviem kde je sever, neviem kedy to skončí. Nikto neprichádza aby mi pomohol, pocit neviem čo robiť vyústil presne ako u pani do ROZHODNUTIA, urobiť čokoľvek, čo mi napadne, čo práve teraz pokladám pre seba za správne. Pre mňa to bol pohyb. Rozhýbať sa v čase voľna a oddychu. Urobila som malú zmenu, ale veľmi mi pomohla. Následný obraz bol – tá búrka v ktorej som sedela bol len malý vír. Nič veľké, len moja predstava o tom, aké je to ťažké, veľké, zlé, nezvládnuteľné atď… To tie tá naša spomínaná hmla, ilúzia, myšlienkový smog v ktorom sa nevedome držíme (alebo nás niekto ne/vedome drží).
Nasledujúce roky budú o našej autentickosti. Kto je moje JA? Čo je skutočné a čo len ilúzia že som to JA? Na to, aby sme vedeli ROZLIŠOVAŤ čo je aké, potrebujeme počúvať svoje vnútro. Vďaka tomu budeme vedieť identifikovať čo je moje a čo cudzie. Viem, opakujem to stále dokola, ale vidím u mnohých váhanie. Môžem byť fakt sám sebou? Môžem si to dovoliť? Ak sa rozhodneme vkročiť do „skúsim to a uvidím ako sa budem cítiť“, uvidíme jasne rozdiel. Zacítime ľahkosť a radosť. Predošlé roky boli v tomto smere o „vlažnosti“: ale veď nevadí, pokiaľ to nie je čistá biela. Môže to byť aj 50 odtieňov šedej 😀 ALE mnohí už od marca máme pocit, že to už takto nechceme. Už to musí byť buď čistá biela, alebo čierna. Buď to cítime ako áno, alebo ako nie. Ak v tomto novom nastavení váhame, tak len kvôli zváženiu všetkých pre a proti. Nie už váhanie cez nedôveru a neistotou v seba. Nech je to akékoľvek, len nech je to už také, aké to chce mať naše JA. Nie však arogantné, útočné, egoistické. Ohľaduplne vnímame potreby ostatných, zároveň však udržiavame zdravé hranice sebahodnoty a sebavedomia. Správame sa k ostatným tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. Ak to nevedia, učíme ich to cez správne zvolené slová, bez drámy a emócií. Veď všetci sa chceme konečne cítiť dobre, vydýchnuť si a robiť všetko v ľahkosti, jednoduchosti. Mnohí si už dali veľký odstup od „sveta a ľudí“ a sú zameraní na svoj život: dajte mi pokoj s hlúposťami, ktoré mi nič nehovoria, ktoré sa ma netýkajú, ktoré nezmením svojim konaním! Ja si chcem žiť svoj život v radosti. Konečne nech to je podľa mňa! Už nepôjdem proti sebe! … Lenže toto všetko, čo cíti a chce naše JA, vyžaduje ešte kopec maličkostí. Našťastie veľké a náročné situácie máme za sebou (hoci – nebudem klamať – niekoľko extrémov nás v apríli ešte čaká), výhoda ale je, že na to, čo príde, už máme skúsenosť. Aj odvahu, aj rozvahu. Ešte to doplniť jasnou mysľou, nohami v zemi a – dovolím si robiť chyby, no už ich viac neopakovať. Láskavosť voči sebe, ale nie byť lajdák. Zodpovednosť je nutná vo všetkom na 100%, inak hneď dostaneme jednu výchovnú od života 😀 Takže v tomto smere vieme čo ne/robiť 😉
No a fyzická únava, to je kapitola sama o sebe. Nie a nie doplniť energiu, dospať sa, sú dni kedy jeme piate cez deviate a stále je to málo. Deje sa toho veľa aj čo sa týka prestavby našich fyzických tiel. Lebo sa dejú zmeny vo vesmíre, zmeny zeme. Nebudem sa rozpisovať o veľkých cykloch, v ktorých sme práve teraz, ale aspoň – vidíte čo sa deje so zemou. Zemetrasenia, výbuchy sopiek + k tomu (alebo práve pre to) sú neprestajne slnečné erupcie. Na toto všetko naše telo (elektro-chemický stroj) reaguje. Nielen únavou (nutnosť spomaliť a počúvať čo telo potrebuje), ale aj tráviacimi problémami (zmena stravovania), bolesti tela (sústrediť pozornosť na to, kde bolí a pracovať s daným systémom). Telo je múdre. Keď je všetko v poriadku, nepotrebuje na seba upozorňovať. Ak ho vieme počúvať, odpovede nájdeme. Ak to neviete, je nás veľa, ktorí vieme poradiť. Preto sa nedá všetkým, naraz a paušálne poradiť v jednom článku. Ani v dvoch 😀 Každý má svoje kombinácie problémov, tráum, spúšťačov emócií atď. a s tým treba pracovať, kým nájdeme správne odpovede. Samozrejme, najjednoduchšie sú lieky od bolesti. Tie však koreň problému nevyriešia. Riešia len to, čo je viditeľné (citeľné). A znovu – sme v roku, kedy nás fyzické telo zastavuje a vyžaduje našu pozornosť. Neznamená to ale sedieť doma, spať, lebo sme unavení. Aj tu treba rozlišovať, či je to fakt únava, ktorej pomôže zostať v posteli, alebo opak – rozhýbať sa. Napr. dnes ráno boli 2°C a my s kamarátmi sme boli v prírode. Prešli sme 8km, zberali sme rozkvitnuté pľúcniky, a hoci fučalo ako na Kamčatke, užili sme si to. Vždy záleží na nás, ako sa chceme cítiť. Ak sme naučení byť vonku každý deň, tak nás príroda nemá čím prekvapiť 😀 … ale aby som sa vrátila k fyzickému telu. Správny pitný režim, magnézium, omegy, probio/prebiotiká, zelené potraviny + detox od ťažkých kovov – to môžem poradiť ako základ fungovania. K tomu podporiť žľazy s vnútorným vylučovaním (a dávať si na ne pozor, hlavne stres, ľútosť a neistota ich vyčerpáva) aj stravou, aj doplnkami (kelp, wild yam pre ženy, alebo bylinkové tinktúry ako napr. kotvičník). Znovu – ak sa dobre sledujeme, vnímame, vieme čo naše telo potrebuje a čo mu robí najlepšie.
Zatiaľ toľko. Rátajte, že tak ako je aprílové počasie premenlivé, budú aj nálady a informácie. Extrémy vo svete. Ale znovu zopakujem – dávajte pozor na to, čomu dávate pozornosť, čím sa nechávate energeticky pohlcovať, do akej hmly idete. Dbajte aj v tomto smere na čistotu svojho vnútorného sveta. Vplyv kolektívneho vedomia a médií je neskutočný. Ale určite ste sa za posledné roky naučili, že nič nie je také, ako sa zdá. Rozlišujeme, triedime, filtrujeme, púšťame 😉 … Ak prijmeme zmenu ako aktuálnu konštantu, budeme v relatívnom pokoji. Veľa informácií nás už nedvíha zo stoličiek, ako pred časom. Sami sme zistili, že nie každá informácia je aj pravdivá. Že médiá žijú senzáciami a nie pravdou. Naša energia je príliš vzácna na to, aby sme ňou plytvali na somariny, ktoré nemajú pre náš život nijakú výpovednú hodnotu. A že vzdor, odpor, hnev a vnútorné napätie to negatívne ešte zhoršujú. Preto mnohí konečne prišli k postoju: Áno, deje sa to, a čo má byť?
Priatelia, dbajte o seba s láskavosťou, tešte sa z rozkvitnutej prírody. A hoci nie je jednoduché čo sa deje, zvládneme všetko. Inak by si naše duše nevybrali byť v tomto turbulentnom období. Oceňte čo všetko viete, dokážete, čo ste zvládli. Buďte na seba zdravo hrdí, lebo aj to Vám pomôže zmobilizovať energiu do nových výziev.
M:-)
Autorské články je možné kopírovať len celé s uvedením aktívneho odkazu www.eldhwen.sk ďakujem, že rešpektujete moju prácu
ps: mne robia veľkú radosť kvietky v záhrade 🙂
