Nervozita a napätie v nás, okolo nás by sa dalo krájať. Únava, vyčerpanosť – aj psychická, aj fyzická… Len sa z toho nezložiť.
Pomôcok máme veľa. Začnem od najjednoduchšieho a čo na 100% vždy funguje:
- dobre sa vyspať. Ak je potrebné, pomôcť si melatonínom (prírodným, z višní), upraviť si spánkový režim. Mnohí cítia veľkú únavu aj počas dňa. Ak je možné, aspoň na polhodinku zatvorte oči a vypnite.
- kvalitná strava + pitný režim. K tomu dostatok minerálov, vitamíny, kvalitné omegy, tráviace enzýmy, laktobacily. Stále platí pozor na trávenie a dýchanie. Obe sú úzko prepojené so psychickou pohodou a životnou energiou. Ak chceme pokračovať bez liekov, pomoc nájdeme napr. v homeopatikách
- denný režim. Tento bod je spojený aj s už spomínaným spánkom, ale teraz viac myslím na plánovanie dňa. Prečo je to dôležité? Denný rozvrh zamestná hlavu. Dáme jej systém – a tým aj poriadok, spokojnosť a istotu. Pokračujeme na
- tvorenie. Čokoľvek v dennom režime by malo byť doplnené o kreatívne vyžitie. Akékoľvek v danom čase pokladáme za správne. Maľujme, háčkujme, šime, pečme, zavárajme, tvorme z kovu, dreva, poďme niečo zasadiť, pohrabať, poďme na bicykel, urobme si prechádzku na nové miesta. Aj v tomto smere je dobré využiť plánovanie – je pekne, poďme niekam. Nové prostredie, ľudia, skúsenosti, to všetko nám prináša
- radosť a nadšenie. S nimi je spojené množstvo pozitívnych, a pre všetky naše systém prospešných hormónov a ostatných látok. S nimi fungujú naše telá ako správne vyladené stroje. Potrebujeme, aby bola správne nastavená
- emočná rovnováha. Je nutná HLAVNE v tomto období, kedy vrcholia energie starého roka. Končia Ryby, a v nás vytvárajú neskutočný zmätok. Pôsobia na všetko nespracované – doslova víria bahno v našom podvedomí, aby sme vyčistili náš vnútorný rybník. V tomto smere buďme maximálne vo svojom strede, snažme sa uchopiť negatívne pocity a pracovať na nich. Techník a pomôcok je veľa. Ak si nevieme dať rady, máme veľa dôveryhodných ľudí, na ktorých sa môžeme obrátiť. Dôležité je – nezatvoriť sa do negativity tak, že nás začne pohlcovať. VŽDY sú spôsoby, ako sa dostať do svetla, nad hladinu. Dôležité je – dopriať si voľnosť, ľahkosť. Takže – doprajme si,
- dovoľme si… oddych, voľno, dovolenku, povedať nie, cítiť sa dobre + … doplňte si to svoje. Toto je veľmi dôležitý bod. Lebo v našom česko-slovenskom podvedomí máme veľa programov typu: som zodpovedná za to, ako sa cítia iní. Nemôžem povedať nie. Je neslušné odmietnuť. Toto sa nepatrí, čo by druhí povedali. Musím to robiť ako oni, lebo inak bude zle. Všetko je dôležitejšie než to, ako sa cítim. Dalo by sa písať veľa… Všetko sú to staré programy, patriace našim predkom a dobe, kedy žili. My žijeme v inej dobe, mali by sme sa jej prispôsobovať, aj cez zmenu programov a presvedčení. Zachovať si morálne zásady, správnu mieru zodpovednosti, láskavosť a pokoj. Vďaka tomu vieme veľa zmeniť. Napr.: viem ako slušne a s úctou povedať nie, ak to tak cítim. Lebo rešpektujem svoje JA… Dovolím si oddychovať bez pocitu viny, lebo moje telo potrebuje oddych. Ak nebudem v pohode, nepomôžem iným. atď…
- láskavosť, úcta a rešpekt voči svojim potrebám je našou prioritou. ALE so zachovaním rovnakých kvalít vo vzťahu k ostatným. To, že sa dnes slušnosť vytráca neznamená, že my budeme hulváti. Každý je zodpovedný za svoje správanie. Každým postojom, slovom, reakciou tvorí vlastný osud. Na nás je si to neprestajne uvedomovať. Hlavne vtedy, ak máme potrebu hodnotiť, kritizovať, ale aj príliš ustupovať a dovoľovať iným, aby prekračovali naše hranice. Môžeme zostávať v starých nastaveniach, ale vieme, že sa chceme cítiť inak. Všetko v nás chce pozitívnu zmenu. Lebo
- všetko je inak ako bolo. Učíme sa byť novými ľuďmi v tom, čo už poznáme. Už sme nútení byť inými. Múdrejšími, vedomejšími, zodpovednejšími… Alebo aj nie. Vidíme okolo seba extrémy. Tí čo najviac žiadajú toleranciu – sú tolerantní? Kto kritizuje iných, vie si priznať chyby? Čo požadujeme od iných, robme najskôr sami. Ale týmto smerom nechcem ísť, je to čisto len na uvedomenie si toho, ako sa ľudia nechali zaviesť do extrému…
- doplňte si to, čo sami pokladáte pre seba za vhodné, správne 🙂
Ešte čo sa deje:
- uvedomujeme si, ktoré programy po predkoch opakujeme. Uvedomujeme si konečne, ako ich máme meniť tak, aby boli sme sa cítili dobre. Bez pocitu viny, bez strachu z toho, „čo by druhí povedali“. Už ani na tento program nenaskočíme. Už nie… Tým, že sa chceme cítiť dobe, je nám jedno, čo si kto myslí.
- obetovanie sa, ustupovanie, prispôsobovanie sa na úkor seba – tomu hovoríme DOSŤ! Vychádzame z predošlých riadkov.
- potreba slobody, voľnosti (v akomkoľvek smere) naráža na staré presvedčenia. Preto meníme prácu, partnerov, meníme seba
- čakáme na posledné dolaďovanie, aby sme mohli vyštartovať do Nového Života. Preto pokoj, vytrvalosť. Všetko sa deje na pozadí, viditeľného je zatiaľ málo. Ale aj to sa už začína meniť 🙂
A úplne na záver – VĎAČNOSŤ. Buďme vďační za to, čo máme. Lebo pre niekoho môže byť to, čo máme my, nedosiahnuteľným snom. Buďme vďační za tých, čo sa o nás starajú, keď sa cítime zle. Za tých, čo nám pomôžu, keď potrebujeme. Ďakujme za možnosť pomoc ponúknuť a dať z prebytkov toho, čo máme. A nemusí to byť nič hmotné, môže to byť aj – čas, energia, pokoj, dobré slovo. Ovládajme vlastnú nespokojnosť a pozor na chamtivosť. Rovnováha a správna miera, miernosť a triezvosť v slovách, emóciách, či ostatnom čo sa nám deje, je veľmi žiadúca. Múdrosťou predídeme tomu, aby sme ľutovali, lamentovali nad rozliatym mliekom 😉
Dbajme o seba, dávajme na seba pozor, ale aj na našich najbližších. Hlavne o deti…
M 🙂
Autorské články je možné kopírovať len celé s uvedením aktívneho odkazu www.eldhwen.sk ďakujem, že rešpektujete moju prácu
