Všetci často čelíme situácii, keď nevinného človek urazia, ponížia, alebo zabijú.
Bol čestný, láskavý a začo dostal taký trest, nemôžme pochopiť. Problém je ale v tom, že človeka hodnotíme podľa jeho vzťahu k ľuďom. Ale zároveň netušíme, aký má vzťah k Bohu, a to nie na vonkajšej, vedomej úrovni, ale hlboko vo vnútri, v podvedomí, v duši.
– Sme zvyknutí žiť podľa občianskych, právnych a trestných zákonov, pretože ak sa nebudú dodržiavať, bude trpieť naše telo alebo naše vrecko. Tieto zákony určujú náš postoj k iným ľuďom. Tieto zákony umožňujú existenciu spoločnosti, rodiny a všetkého, čo nazývame civilizáciou.
– Zákony musia chrániť spravodlivosť, ktorá vychádza z morálky a morálka musí vychádzať z lásky a viery. V posledných storočiach zákony chránili nie morálku, ale záujmy niektorých skupín, ktoré mali peniaze. Ak predtým boli zákony ľudské potvrdením a ochranou Božích, teraz je badateľný čoraz väčší rozpor.
– Človek sa môže správať k druhým dobre, byť mimoriadne čestný, slušný a priateľský. A zároveň môže mať úplne nečestný postoj k Bohu, zriekať sa lásky, pohŕdať nečestnými a nemorálnymi ľuďmi, zabíjať deti potratom, prejavovať nespokojnosť s osudom a neochotu žiť. Vidíme len vonkajšiu stránku – správanie človeka a čudujeme sa, prečo sa jeho život tak dramaticky vyvíja.
Ale univerzálne zákony nemožno zrušiť.
Žena môže zabíjať lásku vo svojej duši pod rôznymi zámienkami: či už je to žiadostivosť, zmyselnosť alebo nespútanosť túžob, alebo nemorálnym správaním, žiarlivosťou alebo nenávisťou. Ale zákon je zákon. Akékoľvek zrieknutie sa lásky vedie k výbuchu agresie, pričom agresie podvedomej, ktorú nie je možné vždy cítiť a kontrolovať.
Akými sme vo vnútri, tak sa k nám chovajú zvonka.
Pred piatimi rokmi žena znenávidela svojho otca, alebo pohŕdala mužom a teraz ju na ulici zabije cudzí muž.
Zločinec vždy vycíti obeť podľa jej vnútornej agresie.
Prababička porodila veľa detí. Za akékoľvek problémy, podľa všetkého, obviňovala človeka a nevidela Božiu vôľu, takže nemohla odpustiť. A navonok sa bála brániť. Ak nemôžete prekonať bolesť a krivdu, mali by ste ich vyjadriť.
– Bolesť a krivdu treba odstrániť z duše, a ak vonkajšia slušnosť a ľudská logika nabáda k ich potlačeniu, potom je výsledok oveľa horší: agresivita ide dovnútra, otravujúc deti a vnúčatá, a to je schéma slučky.
-Človek, ktorý stratil lásku k Bohu, stráca víziu Božej vôle. Nevie odpúšťať, rastú jeho výčitky, nenávisť a odsudzovanie, pričom rastú podvedome – hromadia sa, ale človek to necíti. Prababka porodila veľa detí, no zároveň mohla ísť na potrat, neželajúc si, aby sa rodili deti, a to je priame zrieknutie sa lásky, ktoré mohlo byť príčinou toho, prečo ju bil muž.
– A tak človek stráca lásku k Bohu a stáva sa vnútorne agresívnym. Priťahuje problémy a nešťastia, ktoré by mali zastaviť tento nebezpečný proces.
Je potrebné prijať tieto skúšky a vrátiť sa k Bohu, ale človek sa hnevá ešte viac. Nevidí jasný dôvod ponižovania a urážok, necíti najvyššiu spravodlivosť v tom, čo sa deje a jeho hnev sa stupňuje.
A poníženia, choroby a nešťastia – pribúdajú tiež. …
~S.N. Lazarev. Skúsenosť prežitia. Časť 1.
zdroj: Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy
