úryvky zo strán kníh S. N. Lazareva
Ak má človek ťažký charakter, potom sú jeho údelom – lieky, resuscitácia, záchranka – z vlastnej vôle, pretože ak nechce zmeniť svoj pohľad na svet, potom všetka nádej spočíva len v modernej medicíne.
Človek, ktorý je pripravený zmeniť sa, ktorý chápe, že duša je prvoradá a že láska dokáže vyliečiť akúkoľvek chorobu, dokáže prekonať veľa.
Kedy sa to stane, je otázkou času, hlavné je ísť týmto smerom a nezastaviť sa.
Je nevyhnutné pochopiť, že liečba duše sa líši od liečby tela a psychológia lekára sa líši od psychológie niekoho, kto chce pomôcť uzdraviť dušu.
Lekár môže vniknúť do tela, vykonať operáciu, predpísať lieky a pacient sa toho nemusí zúčastniť. Ale pokiaľ ide o dušu, všetko sa deje naopak: človek musí všetko robiť sám a ak mu niekto chce pomôcť, môže mu to vysvetliť, poradiť, prejaviť súcit, pričom jasne chápe, že človek je pred Bohom sám zodpovedný za svoje vlastné problémy a choroby.
Ak sa človek nechce zmeniť, nechce pracovať na harmónii vo svojej duši, potom je zbytočné mu pomáhať. Každý, kto sa mu pokúsi pomôcť zbaviť sa choroby, si ju s najväčšou pravdepodobnosťou jednoducho prenesie na seba.
Takto človek môže prebrať problémy a nešťastia iných ľudí, cudzie hriechy a následky týchto hriechov. Aj lekári majú často zdravotné problémy, pretože si neuvedomujú, že prostredníctvom chorôb a nešťastí vedie Všemohúci dialóg s človekom.
Je dôležité pochopiť, že existujú oblasti, do ktorých človek nemá právo zasahovať. Môžem pomôcť na vonkajšej úrovni, ale na vnútornej úrovni má právo riešiť otázky svojej duše a jej harmonizácie iba samotný človek.
Podľa môjho názoru sú lekári rozdelení do troch kategórií: Prví, spontánne harmonickí, chápu, že choroba nevznikla náhodou a človek sa musí so svojimi problémami vysporiadať sám. Môžeš mu pomôcť, môžeš s ním súcitiť, ale musíš sa včas zastaviť, pretože na to má právo iba on.
Harmonický lekár navonok prejavuje súcit a zároveň vnútorne s pokorou prijíma situáciu. Takých je málo.
Tí druhí sú príliš súcitní navonok aj vnútorne, a preto začínajú byť chorí.
Iní sa zdráhajú vcítiť, pretože majú pocit, že to povedie k problémom, a preto sa z nich stávajú cynici, myslia len na peniaze a k pacientom sa správajú ľahostajne, alebo dokonca kruto. Takýchto lekárov – ľahostajných biznismenov, ktorí stratili súcit, je čoraz viac.
Celý problém je v tom, že nesprávny postoj k svetu vedie k extrémom: buď sympatizujete a v dôsledku toho začnete ubližovať a zomierať pre iného, alebo človeka zanedbávate a vidíte v ňom len príležitosť zarobiť si peniaze.
z knihy od S. N. Lazareva „Ľudské zdravie. Stretnutie vedy a náboženstva“
zdroj: Sergej Lazarev – Diagnostika Karmy
