Dajte pozor na to, aby ste na sklonku života nepovedali: ,,Nežil/a som svoj život.”
Mnohokrát sledujem, že ľudia akoby zabudli na to, čo ich robí vnútorne šťastnými a podnikali viac kroky vedúce k tomu, aby sa zapáčili druhým.
V tom okamihu sa vzďaľujú od skutočného pocitu radosti a šťastia. Dôsledkom toho je neustály stres a neukojiteľná túžba ocenenia, či v niektorých prípadoch aj emocionálna disociácia.
Poznám ľudí, ktorí 50 týždňov do roka nežijú svoj život – naháňajú sa za vidinou úspechu a šťastia. Následne za 2 týždne rýchlo na dovolenke ,,oddychujú” a svoje sny a skutočné hodnoty odkladajú na neskôr, lebo však teraz na to nie je čas. Žiaľ, mnohokrát sa toho ani nedožijú, lebo ich zdravie zastaví skôr, než by čakali.
Ľudia na sklonku života totižto často ľutujú to, že nemali odvahu žiť svoj vlastný život a skôr žili život ,,na oko”. Taktiež ľutujú to, že nepracovali menej. Okrem toho ich mrzí, že nevyjadrovali svoje pocity častejšie, že nemali dostatok času na kontakt s priateľmi a nežili šťastným a vnútorne vyrovnaným spôsobom.
Rozhodujme sa preto na základe dôsledkov, ktoré sme ochotní prijať.
Naše životy sú totižto najmä o samovrave. Práve sebareflexívna reč je súčasťou nášho myslenia a určuje spôsob, akým smerom podnikáme svoje kroky.
Kvalita našich rozhodnutí je preto odrazom toho, ako sa o daných témach sami so sebou rozprávame.
ŽIVOT JE TEDA ROZHOVOROM ČLOVEKA SAMÉHO SO SEBOU.
Začnime viac počúvať, čo si v kontakte sami so sebou hovoríme.
Staňmne sa viac človekom, ktorým už sme.
Žime tak, aby sme si mohli na sklonku života povedať: ,,ŽIL/A SOM SVOJ ŽIVOT A BOL NAOZAJ KRÁSNY.”
A najmä, myslime na drobnosti, ktoré vieme urobiť každý z nás aj teraz:
- poďakovať svojim blízkym za pomoc, ktorú nám dali;
- vyjadriť lásku svojim blízkym;
- objať ľudí, ktorých ľúbime.
…a najmä, nebrať všetko to, čo nás naozaj robí šťastnými ako samozrejmosť. Je to veľké privilégium. Vážme si to. Vyjadrime vďačnosť v kontakte so sebou, ale zdieľajme ju aj s našim okolím.
Ešte stále je čas. Využime ho na maximum.
zdroj: PhDr. Robert Krause, PhD., MPH, MBA I neuropsychológ
