Poď,
požičiam ti moje topánky.
Ponor sa do vôd života,
v ktorých som sa ja topil.
Poď,
požičiam ti moje topánky.
Kráčaj po cestách, kde som padal,
možno potom pochopíš.
Poď,
požičiam ti moje topánky.
Zaži, čo som zažil ja,
a povedz, či ťa moje činy stále prekvapujú.
Poď,
požičiam ti moje topánky.
Pocíť, s čím žijem už roky.
Keď budeš v mojich topánkach,
dovolíš si ma ešte súdiť?
Poznáš len kúsok príbehu,
no hodnotíš podľa toho, čo vidíš.
Chceš vidieť celý obraz?
Poď,
požičiam ti moje topánky.
Kráčaj mojou cestou,
a potom mi povedz,
že ťa nohy nebolia
a život je ľahký a jednoduchý.
(Autor neznámy)
zdroj: Miroslav Sopko – blog
